BRATISLAVA - Herečka Zita Furková mala za manžela výtvarníka Milana Veselého. Bohužiaľ, v roku 2015 jej ho vzala rakovina. A to uprostred súdneho sporu, ktorý viedol už roky... A tak ho dobojovala za neho!
Zita Furková sa narodila 6. marca 1940 v Hradišti pod Vrátnom v okrese Senica. Otec z nej chcel mať pôvodne výtvarníčku. No keďže ju od malička ako ochotnícky divadelný režisér obsadzoval do rôznych úloh, pre svoju budúcnosť mala jasnú voľbu – stať sa herečkou. A obaja rodičia ju na ceste za jej túžbou podporovali.
Už počas maturitného ročníka na gymnáziu v Trnave sa aj na podnet svojich pedagógov prihlásila na Vysokú školu múzických umení v Bratislave (VŠMU). Zobrali ju hneď na prvý raz. Študovala v ročníku profesora Karola L. Zachara.
Po absolutóriu v roku 1962 zakotvila na dva roky v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Odtiaľ putovala do divadla v Trnave a do súboru Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre. V Bratislave začínala v Divadle poézie. Od roku 1968 si získavala renomé a ohlas v Divadle na korze. Po jeho zániku bola až do roku 1990 členkou súboru Novej scény.
Furková je zakladajúcou osobnosťou a zároveň aj prvou umeleckou šéfkou Divadla Astorka Korzo 90. "Herectvo je určitý druh bláznovstva, ktoré má humor a určitý svetonázor. Počas 30 rokov existencie Divadla Astorka Korzo 90 sa zaoberáme človekom ako takým. No človek dnes akoby sa strácal. Samozrejme, vždy boli aj témy spoločensko-politické. Je však veľký omyl, ak si niektorí jedinci myslia, že herci nemajú právo sa k týmto témam vyjadrovať. Stačí si iba vziať na zreteľ grécku drámu. Na tom, že sme tých 30 rokov vydržali má veľkú zásluhu Vlado Černý, ktorý Divadlo Astorka Korzo 90 vedie už 25 rokov. Všetci v divadle sa máme navzájom radi a máme spoločný svetonázor," uviedla o Divadle Astorka Korzo 90 pre TASR Zita Furková.
Z jej intenzívnej spolupráce so spisovateľom Rudolfom Slobodom vznikli v 90. rokoch minulého storočia v Divadle Astorka Korzo 90 pozoruhodné divadelné hry Armagedon na Grbe a Macocha.
Z bohatej filmografie herečky pomeňme Zločin slečny Bacilpýšky (Jozef Režucha,1970), Pavilón Šeliem (Dušan Trančík 1982), Kráľ Drozdia brada (Miloslav Luther, 1984), Dies irae (Martin Ťapák, 1984), Kdo se bojí, utíká (Dušan Klein, 1984), Kohút nezaspieva (Martin Ťapák, 1986), Priateľstva padajúceho lístia (Juraj Nvota, 1998), Jak jsme hráli čáru (Juraj Nvota, 2014). Televízny divák ju môže poznať aj zo seriálov Ordinácia v ružovej záhrade (2007) či Kolonáda (2014).
Zita Furková je známa najmä svojím vynikajúcim hereckým umením. V Divadle Astorka Korzo 90 však ukázala a uplatnila tiež cit pre réžiu napríklad v hre Frederica G. Lorcu Dom Bernardy Alby. Ako režisérka a filmová producentka zažila v roku 2003 svoj debut snímkou Jesenná (zato) silná láska.
Za vynikajúce stvárnenie divadelných postáv získala množstvo prestížnych ocenení, medzi nimi napríklad cenu Igric (1998) za herecký výkon v kategórii televízna dramatická tvorba, alebo Výročné ceny Slovenského literárneho fondu (1998, 2007). V roku 2013 ju ocenili na slávnostnom otvorení XVI. Festivalu A. Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom Kvetom Tálie, ktorý udeľujú významným slovenským hercom.
V roku 2017 si Zita Furková prevzala z rúk prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry a divadelného umenia.
V tom istom roku sa po nekonečnom desaťročí uzavrel aj spor, ktorý viedol jej manžel, výtvarník Milan Veselý, s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Veselý pripravil expozíciu k 60. výročiu SNP, pričom jeho firma do nej investovala viac ako 190-tisíc eur. Múzeum mu však investície nepreplatilo, a tak výtvarník po čase podal žalobu.
V roku 2015 podľahol rakovine, no jeho manželka boj nevzdala a v súdnom spore ho zastúpila až do konca. „Sľúbila som to manželovi,“ povedala pre Denník N Furková pár mesiacov pred verdiktom. Sudkyňa nakoniec vyhlásila, že spomínané múzeum musí investované náklady preplatiť.
