ST PAUL - Americká armáda zintenzívňuje svoj záväzok vo vývoji a používaní autonómnych zbraní, čo potvrdila aj aktualizácia smernice ministerstva obrany. Dokument sa opiera o skúsenosti z nedávnych bojových operácií na Ukrajine a v Náhornom Karabachu. Vojnový konflikt, ktorý prebieha na území nášho východného suseda, tak urýchľuje celosvetovú snahu využívať autonómnych robotov. Expert odhalil, aké riziká prináša ich použitie.
Aktualizácia smernice vydaná ministerstvom obrany USA koncom januára sa zameriava na autonómne zbrane s umelou inteligenciou a je prvou, ktorá sa za posledných desať rokov zaoberala touto problematikou. Vyplýva to zo súvisiaceho implementačného plánu vydaného Severoatlantickou alianciou 13. októbra 2022. Jeho cieľom je zachovať technologickú výhodu aliancie pre prípad použitia tzv. robotov zabijakov. Obidva dokumenty sú reakciou na zásadnú lekciu z nedávnych bojových operácií na Ukrajine a v Náhornom Karabachu: Ozbrojená umelá inteligencia je budúcnosťou vojen. "Vieme, že velitelia vidia vojenský význam v potulujúcej sa munícii na Ukrajine," povedal Richard Moyes, ktorý riadi Humanitárnu organizáciu Article 36 zameranú na znižovanie škôd spôsobených zbraňami. Tieto zbrane, ktoré sú krížencami medzi bombou a dronom, sa dokážu vznášať dlhší čas, kým si počkajú na svoj cieľ. V súčasnosti sú tieto poloautonómne rakety prevádzkované prostredníctvom výraznej ľudskej kontroly.
Vojnový tlak
S narastajúcimi stratami na Ukrajine však rastie aj tlak na dosiahnutie rozhodujúcich výhod na bojisku s plne autonómnymi zbraňami, čiže robotmi, ktoré dokážu samé vyberať ciele a útočiť na ne bez potreby akéhokoľvek ľudského dohľadu, upozornil profesor James Dawes z Macalester College v Minnesote v článku zverejnenom v časopise The Conversation. Tento mesiac kľúčový ruský výrobca prezentoval plány na vývoj novej bojovej verzie svojho prieskumného robota Marker. Ide o pozemné vozidlo bez posádky, ktoré má posilniť jednotky na Ukrajine. Na obranu ukrajinských energetických zariadení sa už používajú plne autonómne drony. Generálny riaditeľ amerického dodávateľa obrany Wahid Nawabi, ktorý dodáva poloautonómny dron Switchblade povedal, že technológia, aby sa tieto zbrane stali úplne autonómnymi, je už na dosah. Ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mykhailo Fedorov uviedol, že plne autonómne zbrane sú logickým a nevyhnutným ďalším krokom vojny, vojaci ich podľa neho uvidia na bojisku v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
Zástancovia plne autonómnych zbraňových systémov sú presvedčení o tom, že táto technológia ochráni vojakov tým, že ich udrží mimo bojiska. Systémy zároveň budú realizovať vojenské rozhodnutia rýchlejšie ako ľudia, čo umožní radikálne zlepšiť obranné schopnosti. V súčasnosti si poloautonómne zbrane, ako je potulujúca sa munícia, ktorá sama sleduje a odpaľuje na cieľ, vyžadujú "človeka v slučke". Znamená to, že síce odporučia akcie, ale vyžadujú, aby ich iniciovali ich operátori. "Naproti tomu plne autonómne drony, ktoré sú teraz nasadené na Ukrajine, dokážu sledovať a deaktivovať prichádzajúce bezpilotné lietadlá vo dne aj v noci. Navyše to robia bez potreby zásahu operátora a rýchlejšie než zbraňové systémy ovládané ľuďmi," podotýka profesor.
Vojnové rozhodnutia musia zostať v ľudských rukách
Kritici z mimovládky The Campaign to Stop Killer Robots už viac ako desať rokov obhajujú zákaz výskumu a vývoja autonómnych zbraňových systémov. Poukazujú pritom na budúcnosť, kde môžu byť autonómne zbraňové systémy navrhnuté tak, aby cielili na ľudí a nielen na vozidlá, infraštruktúru a iné zbrane. Tvrdia, že vojnové rozhodnutia o živote a smrti musia zostať v ľudských rukách. Ich prevod na algoritmus predstavuje konečnú formu digitálnej dehumanizácie. Odborníci tvrdia, že autonómnym zbraňovým systémom chýba ľudský úsudok potrebný na rozlíšenie medzi civilistami a legitímnymi vojenskými cieľmi. Znižujú tiež prah vojny znížením vnímaných rizík a narúšajú zmysluplnú ľudskú kontrolu nad tým, čo sa deje na bojisku.
Do autonómnych zbraňových systémov údajne najviac investujú USA, Rusko, Čína, Južná Kórea a Európska únia. Je tu riziko, že sa táto nebezpečná nová technológia dostane do rúk teroristov a ďalších osôb mimo vládnej kontroly. Aktualizovaná smernica ministerstva obrany sa však snaží riešiť niektoré kľúčové problémy. Uvádza sa v nej, že USA použijú autonómne zbraňové systémy s "primeranou úrovňou ľudského úsudku o použití sily". Aktualizovaná smernica obsahuje aj jazyk sľubujúci etické používanie autonómnych zbraňových systémov, konkrétne zavedením systému dohľadu nad vývojom a používaním technológie. Zároveň trvá na tom, že zbrane sa budú používať v súlade s existujúcimi medzinárodnými vojnovými zákonmi. Medzinárodné právo však v súčasnosti neposkytuje primeraný rámec na pochopenie problematiky, tým menej na reguláciu konceptu autonómie zbraní.
Nemožná rovnováha?
Aktualizácia Pentagónu demonštruje súčasný záväzok nasadiť autonómne zbraňové systémy a dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Ako Spojené štáty vyrovnajú tieto záväzky a či je takáto rovnováha vôbec možná, to sa ešte len uvidí. Medzinárodný výbor Červeného kríža trvá na tom, že právne záväzky veliteľov a operátorov nemožno preniesť na stroj, algoritmus alebo zbraňový systém. "Sú to ľudia, kto nesie zodpovednosť za ochranu civilistov a obmedzenie bojových škôd a za to, že použitie sily je úmerné vojenským cieľom. Ak sú na bojisku rozmiestnené umelo inteligentné zbrane, kto by mal byť zodpovedný za to, že dôjde k zbytočným úmrtiam civilistov? Na túto veľmi dôležitú otázku neexistuje jednoznačná odpoveď," uzavrel Dawes.
