BRATISLAVA/ANKARA - Nebezpečné a ničivé zemetrasenie na juhovýchode Turecka a v Sýrii veľmi nepríjemne prekvapilo svet, a hlavne dotknutých obyvateľov týchto krajín. Otrasy s hodnotou vyššou ako 7 magnitúda pripravili o život tisícky ľudí, zničili im domovy a spôsobili začiatkom roka 2023 veľkú sociálnu a psychickú krízu pre tieto rodiny. Otázky sa teraz vo veľkom valia hlavne na seizmológov, ktorí sa pozerajú na aktuálne škody a niektorí podobné otrasy dokonca očakávali. My sme preto tiež vyspovedali odborníka na otrasy, vedúceho oddelenia seizmológie v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) Kristiána Csicsaya.
archívne video
Turecko a Sýriu zasiahlo tento týždeň nebezpečné a veľmi silné zemetrasenie s magnitúdom 7,8. Hrozí niečo podobné Slovensku?
Slovensko je krajina miernou seizmickou aktivitou. Ročne sa na území Slovenska vyskytuje 70 až 90 zemetrasení, z ktorých drvivá väčšina je veľmi slabá a sú zaznamenané iba prístrojmi. V minulosti boli na území Slovenska silné zemetrasenia, z ktorých najsilnejšie bolo zemetrasenie pri Komárne v roku 1763, ktorého sa magnitúdo odhaduje na 5,8 až 6,2. Podobne veľké zemetrasenie sa môže na území Slovenska očakávať aj v budúcnosti. Že by došlo na území Slovenska k zemetraseniu s magnitúdom 7,8 sa dá prakticky vylúčiť.
Prečo?
Aby vôbec vzniklo takéto silné zemetrasenie potrebujete mať seizmicky aktívny zlom veľkých rozmerov, ktoré sa práve vyskytujú na hraniciach litosferických dosiek. K tomuto zemetraseniu došlo na transformnom zlome (styk eurázijskej litosferickej dosky s arabskou), ktorého dĺžka je približne 700 kilometrov, a navyše je tento zlom aktívny po celej svojej dĺžke. Na základe doterajších informácii a poznatkov tento zlom vykazuje zvýšenú seizmickú aktivitu po tých silných otrasov zo 6. februára 2023 pozdĺž 200 kilometrov na jeho západnej časti. Na území Slovenska tektonický zlom podobných rozmerov nemáme.
Mohli by sme podľa vás očakávať, že aj na Slovensku by došlo k toľkým zrúteniam budov, ako v Turecku, keby sa tu niečo podobné hypoteticky odohralo? Predsa len naša krajina je plná panelákov z minulého režimu.
Veľkosť a vážnosť vzniknutých škôd závisí od viacerých faktorov, nie len od veľkosti zemetrasenia. Miera škôd v značnej miere závisí od vybudovanej infraštruktúry, lokálnych geologických podmienok, od lokálnych efektov atď. Je ťažké porovnávať oblasť Turecka zasiahnutú zemetrasením s našou krajinou, ale keby došlo na území Slovenska k silnému zemetraseniu (s magnitúdom 5 a viac), škody by boli značné. Väčšina našich budov nemá antiseizmický dizajn.
Máte predpovede o tom, ako dlho by táto živelná pohroma mohla ešte v Turecku trvať? Máme sa pripraviť na ďalšie ničivé otrasy?
Po veľkých zemetraseniach nastávajú v okolí epicentra prvého otrasu následné otrasy tzv. dotrasy, ktoré môžu byť aj rovnako silné (prípadne aj silnejšie) ako prvý otras, ako sa to stalo aj v tejto oblasti. Nie je ničím výnimočným, že po takto silnom zemetrasení pozorujeme v danej oblasti zvýšenú seizmickú aktivitu aj niekoľko mesiacov.
Dalo sa tejto katastrofe v Turecku nejako predísť? Berú ľudia varovanie seizmológov vážne? Vieme, že japonský vedec Jošinori Moriwaki na základe dát predpovedal, že sa toto v Turecku môže stať a aj sa to nakoniec stalo.
Zemetrasná aktivita na severoanatolskom zlome po ničivom zemetrasení 1939 migrovala smerom k Istanbulu a v roku 1999 sa zastavila pri Izmite (približne 50 kilometrov východne od Istanbulu). Toto zemetrasenie v roku 1999 spôsobilo v Istanbule značné škody. Pán Moriwaki veľmi rozumne očakával a na základe reálnych dát naznačil (ako aj väčšina tureckých seizmológov), že hrozí silné zemetrasenie južne pod Istanbulom. Poukazoval na to, že keď k tomu dôjde, škody budú obrovské. Preto sa od roku 1999 turecká vláda sústreďovala a sústreďuje na zodolňovanie stavieb v Istanbule a prípravu logistiky pre prípad zemetrasenia pod Istanbulom. Výskyt zemetrasenia na východoanatolskom zlome 6.februára 2023 všetkých nepríjemne zaskočil. Faktom však ostáva, že veľké zemetrasenie južne pod Istanbulom sa očakáva naďalej.
Na aké najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku si ako odborník spomínate? Odohralo sa tu niečo aspoň hmlisto podobné za posledných 20 rokov existencie?
Najsilnejšími zemetraseniami za posledných 20 rokov s epicentrom na území Slovenska boli:
30.12.2002 | okolie Šamorína | lokálne magnitúdo 3,0 |
20.05.2003 | okolie Jasenova (Vihorlat) | lokálne magnitúdo 3,7 |
23.09.2004 | okolie Krupiny | lokálne magnitúdo 3,6 |
13.03.2006 | okolie Dobrej Vody (okr. Trnava) | lokálne magnitúdo 3,2 |
17.01.2013 | okolie Kolárova | lokálne magnitúdo 2,9 |
03.11.2015 | okolie Brezna | lokálne magnitúdo 3,2 |
13.07.2019 | okolie Levočských vrchov | lokálne magnitúdo 3,0 |
23.04.2020 | okolie Vihorlatu | lokálne magnitúdo 3,3 |
28.01.2021 | okolie Vtáčnika | lokálne magnitúdo 3,2 |
Pri niektorých z vyššie spomenutých zemetrasení boli obyvateľmi hlásené aj škody na budovách a v niektorých prípadoch makroseizmická intenzita dosahovala až 6o EMS-98.