BRATISLAVA - Právo občanov žalovať štát za ľahostajnosť či pasivitu, ktorou by prehlboval klimatickú krízu, je veľkým gestom a smerom k občianskemu štátu. Počas brífingu, ktorý sa konal v súvislosti s utorkovou konferenciou, venovanou diskusii o návrhu prvého klimatického zákona na Slovensku, to uviedol dočasne poverený minister životného prostredia SR Ján Budaj (OĽANO).
Šéf envirorezortu pripomenul, že návrh klimatického zákona ráta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Podľa Budaja tak bude vyvíjaný tlak na jednotlivé ministerstvá, aby sa zodpovedne venovali rozvoju svojich oblastí s rešpektom voči klimatickým cieľom.
Rada pre klímu zabráni šikanóznym podnetom voči štátu
"Budú musieť konať predvídavo a hľadať spôsoby usmerňovania vývoja svojej sféry tak, aby vyhovovali spoločnému cieľu záchrany planéty," poznamenal Budaj. "Nemôže sa ani poľnohospodárstvo, stavebníctvo či doprava vyvíjať dlhodobo tak, akoby klimatická kríza neexistovala," skonštatoval. Rada pre klímu vytvorená z odborníkov však podľa neho zabráni šikanóznym podnetom voči štátu.
VIDEO Klimatický zákon otvorí možnosť žalovať štát za neplnenie klimatických nástrojov, ťarchu budú znášať nečinné rezorty
Štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča zároveň odmietol špekulácie, že možnosť podania klimatických žalôb na štát v prípade fyzických osôb bude možnosťou obohatenia sa. "Žalobca bude zastupovať verejný záujem, teda, ak aj so svojou žalobou uspeje, neznamená to finančný benefit pre neho. Tým benefitom bude ochrana a úspora verejných prostriedkov," upozornil Kiča v súvislosti s návrhom, aby v prípade úspešnej žaloby na nečinnosť či neadekvátnosť opatrení mohol uložiť súd danej inštitúcii povinnosť zabezpečiť vykonanie konkrétnejších a efektívnejších krokov smerujúcich k splneniu klimatických cieľov.
Splnenie ceľa znížiť emisie skleníkových plynov
Návrh klimatického zákona má viesť k splneniu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s rokom 1990. "Zákon už pripravujem dva roky spolu s externými odborníkmi a ani súčasná podoba, predložená na pripomienkovanie, nie je definitívna," upozornil minister. Utorková konferencia je podľa neho začiatkom viacerých stretnutí s angažovanou verejnosťou. "Budeme zaznamenávať ich pripomienky a výhrady k návrhu zákona," prisľúbil.
Svoje výhrady a prípravu hromadnej pripomienky už spolu s partnermi avizovala Klimatická koalícia. "Aj keď zákon obsahuje väčšinu prvkov potrebných na zlepšenie ochrany klímy, vnímame ako nedostatočné navrhované ciele na zníženie emisií a vynechanie ETS sektoru z pôsobnosti zákona," uviedli aktivisti, ktorí sa takisto zúčastnili na utorkovej konferencii.
