BRATISLAVA - Vnútro zeme stále predstavuje mnoho tajomstiev. Vedci teraz našli dôkaz, že vnútorné jadro zeme sa otáča čoraz pomalšie. To by mohlo ovplyvniť aj dĺžku dňa a magnetické pole zeme. Je možné sa obávať aj následkov na zemskom povrchu?
Hlboko pod našimi nohami je malá kovová planéta - vnútorné jadro Zeme. Tiež rotuje okolo vlastnej osi, dlhú dobu prekvapivo ešte rýchlejšie ako zemská kôra. Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Nature Geoscience však v poslednej dobe naďalej stráca rýchlosť. Výsledok: Okolo roku 2009 boli zemské jadro a kôra konečne vo vzájomnej harmónii.
Ale aj potom zemské jadro naďalej strácalo rýchlosť. Zlé spomienky na hollywoodsky film „The Core“, v ktorom sa jadro zeme prestane otáčať, rýchlo ožijú. Následky vo filme sú katastrofálne, keďže sa zastaví aj zemské magnetické pole. V skutočnosti sa však vnútorné jadro zeme úplne neprestane otáčať: Vedci skôr predpokladajú, že v priebehu 70 rokov sa jeho rotácia niekedy zrýchli a inokedy spomalí. Takže všetko tu už bolo.
Vnútorné jadro Zeme je rozžeravená, ale pevná guľa z kovu, väčšinou železa. Leží tisíce kilometrov pod zemským povrchom a podľa všetkého, čo je známe, má priemer okolo 2440 kilometrov. Vďaka tomu je len o tretinu menšie ako Mesiac. Tvrdé jadro je obklopené vonkajším jadrom z tekutého kovu, aspoň sa to dnes predpokladá. Veľa iného o zemskom jadre zostáva záhadou.
Problém pri výskume: Vedci sa musia spoliehať na to, čo sa môžu nepriamo dozvedieť o zemskom jadre – zo šírenia seizmických vĺn vnútrozemím Zeme. Tie môžu pochádzať z prirodzených zemetrasení, ale aj z jadrových testov v minulosti. Autori najnovšej štúdie vyhodnotili aj seizmické údaje z predchádzajúcich rokov. Z toho vyvodili, že rotácia zemského jadra sa koncom 60. rokov spomalila, až sa od začiatku 70. rokov znova zrýchlila. Približne od roku 2009 tento trend opäť klesá, no podľa výskumníkov by rotácia zemského jadra mala opäť nabrať rýchlosť v 40. rokoch 20. storočia.
Vplyv na dĺžku dňa?
Ale aké to má dôsledky? Nie je v tom žiadna istota. Výskumný tím však poznamenáva, že tento model spomalenia a zrýchlenia sa zhoduje „so zmenami v niekoľkých ďalších geofyzikálnych pozorovaniach, najmä v dĺžke dňa a magnetickom poli,“ píšu vo svojej štúdii. S dĺžkou dňa, ktorá sa dlho zvyšuje v dôsledku slapových síl Mesiaca, by drobné výkyvy mohli súvisieť so 70-ročným rytmom zemského jadra. Účinok je však pre človeka nepostrehnuteľný.
Zďaleka však nie je isté, či sa procesy v hĺbke interpretujú správne, alebo že možno existujú iné dôvody pre namerané hodnoty. Iná nedávna štúdia napríklad naznačuje oveľa kratšie šesťročné obdobie v rýchlosti zmien zemského jadra. Ďalšia, naopak, vidí ako príčinu výsledkov merania zmenu jeho priemeru – podľa toho jeho rotácia nie je vôbec ovplyvnená. Veľká časť vnútra Zeme zostáva nevyjasnená.
