BRATISLAVA - Doteraz má priamu povahu a hovorí i koná podľa hesla: "čo na srdci, to na jazyku". Nielen vďaka tomu si legendárny slovenský hokejista Jozef Golonka vyslúžil za svojej kariéry prezývku Žiletka. Útočník s inštinktom streleckého zabijaka s číslom deväť bol skvelý technik, veľký bojovník, kanonier, miláčik tribún, ktorého vlastní milovali a súperi preklínali. V trojkráľový piatok 6. januára oslávi jubileum 85 rokov.
Narodil sa 6. januára 1938 v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Jeho matka - krasokorčuliarska trénerka, sa snažila z neho a jeho sestry Júlie vychovať krasokorčuliarsky pár.
Golonkov hokejový talent objavil vtedajší bratislavský funkcionár Viliam Čech, ktorý ho uvidel hrať na detskom klzisku. Ešte v roku 1955 sa vrcholovo venoval paralelne dvom športom - tenisu a hokeju. V roku 1956 vyhral Pardubickú juniorku a stal sa tenisovým juniorským majstrom Československa.
Napokon dal prednosť hokeju, v ktorom sa stal nespochybniteľnou legendou. Golonka začínal v bratislavskom Slovane, na ľade vynikal ostrosťou vo všetkých herných činnostiach. Bol rýchly, vždy na správnom mieste, technicky vynikajúci, vedel čítať hru a burcovať mužstvo. Prezývku Žiletka dostal od trénera Ladislava Horského v Slovane po tom, ako sekol hokejkou protihráča. Pamätníci nielen slovenského, ale aj svetového hokeja dodnes spomínajú na Golonkove súboje s robustným obrancom ZSSR Alexandrom Ragulinom či nekompromisným Kanaďanom Alom Dewsburym.
Za Slovan, vtedy ešte Sokol NV Bratislava, nastúpil ako 17-ročný v roku 1955. Belasé farby bratislavského klubu hájil do roku 1969, s krátkou prestávkou v rokoch 1957 – 1959, keď ako vojak základnej vojenskej služby pôsobil v Dukle Jihlava. V najvyššej československej súťaži odohral 330 zápasov a s 298 gólmi to dotiahol až do Klubu ligových kanonierov. V sezóne 1960/1961 bol kráľom ligových strelcov. Legendárny hokejista štartoval na ôsmich MS a troch ZOH. Z MS si odniesol štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Na ZOH 1968 v Grenobli priviedol ako kapitán československú reprezentáciu k strieborným medailám, štyri roky predtým získal na olympiáde v Innsbrucku bronz.
Dres československej reprezentácie si obliekol v 134 dueloch, v ktorých súperových brankárov prekonal 82-krát. Za Slovan hral 14 rokov, ale na titul v československej lige sa mu siahnuť nepodarilo. Dva majstrovské tituly však dosiahol ako tréner nemeckých klubov SC Riessersse a EC Kolín. V rokoch 1969 – 1972 pôsobil v nemeckom SC Riesersee, za ktorý odohral 104 zápasov a strelil 44 gólov. Hráčsku kariéru zakončil v Lokomotíve Bučina Zvolen (dnes HKM Zvolen), kde hral do roku 1975.
Niekdajší hokejový rebel je od roku 1999 člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster Pribinov kríž II. triedy.
Neúnavný komentátor, ale aj otvorený kritik diania v slovenskom hokeji si z tvrdého a najrýchlejšieho kolektívneho športu okrem úspechov a nezabudnuteľných príhod odniesol aj 305 stehov na tele a sedemkrát zlomený nos. Najpamätnejšie súboje z Golonkovej reprezentačnej kariéry boli duely so ZSSR. Nezabudnuteľné bolo víťazstvo 5:4 nad "zbornou" na olympiáde v Grenobli. V zápase strelil dva góly.
Politickú príchuť mali aj víťazstvá na MS 1969 v Štokholme, v čase okupácie Československa vojskami ZSSR. Po prvej výhre československí reprezentanti odišli z ľadu bez toho, aby súperom podali ruky. Pred druhým duelom si päť hráčov vrátane Golonku prelepilo na drese päťcípu hviezdu na vtedajšom štátnom znaku ČSSR.
Po skončení aktívnej hráčskej kariéry pôsobil ako tréner nemeckých klubov SC Riessersee, EC Kolín, ESD Iserlohn, EHC Norimberg. Trénoval aj švajčiarsky HC Davos, rakúsky tím EW Viedeň a český Zetor Brno a nechýbal ani na striedačke milovaného Slovana. Okrem klubov viedol československú reprezentáciu do 20 rokov, B-tím bývalej ČSSR. Trénoval aj reprezentačný A-tím SR, viedol ho na Svetovom pohári 1996 a na MS 1997.
