PRAHA - Vladimír Dzuro pôsobil ako vyšetrovateľ Medzinárodného vojnového tribunálu pre vojnu v Juhoslávii. Bolo to náročné obdobie, ktoré však napokon skončilo vznikom niekoľkých nových štátov. Ako však sám povedal, nečakal, že počas svojho života sa ešte dožije vojny v Európe. Prišiel však koniec februára 2022 a Putin sa rozhodol pre mohutnú vojenskú ofenzívu na svojho východného suseda.
Vojna na Ukrajine sa jedného dňa skončí. Keď sa tak stane, do popredia vstúpi medzinárodný súd pre vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných na území Ukrajiny. Po vojne v Juhoslávii nasledoval presne takýto scenár. Vladimír Dzuro, ktorý pôsobil ako vyšetrovateľ v procesoch vojnových zločinov v Juhoslávii, vidí v Ukrajine istú paralelu. "Vyšetrovalo sa od roku 1993 do roku 2017 a minimálne prvá polovica života tohto tribunálu bola taká, že sme vyšetrovali, keď boli páchatelia zločinov stále pri moci a štáty s nami odmietli spolupracovať. A to bude podobné aj v súčasnom konflikte," povedal v programe Interview ČT24.
Vyšetrovateľ v prvom rade dúfal, že sa vojny v Európe už nedožije. "Po tom všetkom, čo ľudia zažili počas vojny v Juhoslávii som veril, že európsky kontinent už nič podobné nepostihne. Mýlil som sa," dodal.
Podmienky fungovania
Ako sa sám Dzuro vyjadril, aj pri zriaďovaní súčasného vojenského tribunálu pre Ukrajinu dostal ponuku pôsobiť v ňom ako vyšetrovateľ. Keďže však pracuje pre OSN v New Yorku, bude to ešte zvažovať. Vyšetrovateľ povedal, že v prípade voenského tribunálu pre Ukrajinu by bola potrebná politická zhoda a poskytnutie veľkého množstva finančných prostriedkov. Dzuro pritom nemá skúsenosti len z Juhoslávie. Prešiel si konfliktami v Afganistane, v Pobreží Slonoviny, v Iraku či na Haiti.
"Medzinárodné spoločenstvo sa musí zhodnúť na tom, že takýto tribunál chce založiť. Bez toho to jednoducho nejde. Ďalšia vec, čo potrebujete, sú peniaze. Rozhodnutie o tom, že niečo také založíme, je rozhodnutie o tom, že to budeme financovať a že to dotiahneme až do konca. Preto napríklad juhoslovanský tribunál trval tak dlho. Pretože štáty s nami nespolupracovali," vysvetlil.
Dôkazové materiály sa získavajú priamo od ľudí, ktorí boje natáčali a priamo tam boli. "Musíte ich dohľadať a zistiť, na aké zariadenia tieto záznamy nahrávali. Je to dlhý proces. Vyšetrovanie bude pravdepodobne trvať aj niekoľko rokov," ozrejmil Dzuro. Srbské a chorvátske médiá podľa neho v dobe pred vojnou označovali príslušníkov ďalších národov pomenovaniami, ktoré vyvolávali traumu. Zvlášť s rozšírením propagandy a falošných správ v súčasných vojnových konfliktoch to funguje v podstate identicky. "Pokiaľ vám propaganda zabije deti alebo zo suseda spravíte fašistu, prirodzene to vyvoláva veľké emócie," dodal na záver vyšetrovateľ Vladimír Dzuro.
