BRATISLAVA – Dvaja ministri, dve odlišné skúsenosti. Minister financií Igor Matovič pred pár dňami skritizoval lekárskych odborárov. Podľa jeho slov si mal totiž pred niekoľkými rokmi od neho vypýtať úplatok profesor Juraj Šteňo, ktorý operoval jeho otca. So spomínaným lekárom má však svoju osobnú skúsenosť aj ďalší člen vlády, minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Tá je však od tej Matovičovej diametrálne odlišná.
Video: Premiér ohlasuje, že sa ako vláda s odborovým zväzom lekárov dohodli, kríza je vraj odvrátená
Súčasný minister zahraničných vecí verejne komunikoval svoju skúsenosť s neurochirurgiou na Slovensku ešte v roku 2019. Káčer v tom čase reagoval na prípad neoperovania 15-ročného Lukáša, ktorému diagnostikovali benígny nádor mozgu. Po zákroku v Ústave detských chorôb, kde ho operovali prvýkrát, mu totiž časť nádoru nevybrali. Prevoz na neurochirurgiu na neďalekých Kramároch, kde ho mal reoperovať práve Šteňo, sa však ukázal byť problémom. Vedenie detskej nemocnice totiž odmietlo transport pacienta po zákroku. Kvôli tomu, že sa nemocnice nevedeli na prevoze chlapca dohodnúť, dokonca vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská odvolala Šteňa z funkcie odborníka ministerstva zdravotníctva pre neurochirugiu.
Práve útoky na Šteňa Káčera vyprovokovali k tomu, aby opísal svoju vlastnú skúsenosť. „Pred niečo vyše 5 rokmi ´rutinný, plánovaný´ zákrok, ktorý mal trvať 20 minút s hospitalizáciu na jednu noc dopadol katastrofou. Jeden z dnešných aktérov tejto neuveriteľnej frašky posledného týždňa sa podujal na zákrok na mojom synovi. Mal 19 rokov, po úspešnom prvom roku štúdia neurovedy v Glasgowe. Miesto dvoch dní sa začala odysea o ktorej nemôžem ani písať a ani nechcem na to spomínať,“ uviedol Káčer ešte v roku 2019. „Výsledkom nekompetentnosti, profesionálnej pýchy, neschopnosti uznať chybu a poradiť sa, ľudskej necitlivosti a ani neviem čoho všetkého - sa syn dostal jednou nohou ´na druhý breh´,“ napísal na sociálnej sieti.
Jeho syn postupne stratil zrak a jeho stav sa zhoršoval tak, že kolaboval pri elementárnych činnostiach. „Profesor, doktor vied, prednosta kliniky… urobil niečo, na čo absolútne nemal skúsenosť. Neprejavil nijakú ochotu to riešiť, posunul nás svojmu priateľovi - inému profesorovi, doktorovi vied, prednostovi inej kliniky na Mickiewiczovej. Ten pokračoval v šarlatánstve a zahladzovaní prvotnej chyby. Všetkým bolo jedno, že mladý, zdravý chalan sa mení na nevidiaci trosku v strašných bolestiach, s pribúdajúcimi znakmi ťažkého poškodenia mozgu. Keď som ponúkal a nabádal ku konzíliu a porade so zahraničnými odborníkmi… odpoveď bola - nebojte sa, my vieme čo robíme,“ spomínal na ťažké časy.
Po troch mesiacoch sa nakoniec rozhodol osloviť tri pracoviská v Uppsale, Washingtone a Innsbrucku. Všetci mu zhodne odpovedali, že to, čo doterajší lekári robili s jeho synom, je úplne zle. Vtedy mu napadlo obrátiť sa práve na Šteňa. „Ochotne ma prijal. Pozrel na správy, skeny mozgu a povedal to, čo všetky tri pracoviská. Všetko od počiatku úplne zle. Prijal syna na jeho oddelení. Keď sme k nemu prišli a on videl naživo syna, triasli sa mu ruky, pozeral do steny…a keď syn vyšiel von, hovorí mi ´čo to preboha s tým chalanom dorobili?´. Operoval ho a ukázalo sa, že mal absolútnu pravdu. Keď som volal s neurochirurgom v Insbrucku - kričal na mňa v telefóne celý zúrivý, že čo za bláznovstvá to stvárali a špičková neurologička v National Institute of Health krútila hlavou ako sova,“ uviedol.
Jediné, čo ho podľa jeho slov mrzí je, že za Šteňom nešiel už skôr a namiesto toho veril dvom iným prednostom a profesorom, že vedia čo robia. „Nechcelo sa mi veriť, že lekár by mohol byť také hovädo odtrhnuté od života, citu a zodpovednosti. Pol roka som zažíval peklo. Ani nemôžem o tom písať. Ani súdiť a sťažovať som sa nedokázal. Aj keď toto píšem, tečú mi slzy, že ani nevidím na obrazovku a cítim sa akoby mi ryli srdce žeravým hrdzavým klincom,“ napísal. Jeho synovi trvalo 3 roky, kým sa vrátil do života s nie ľahkým hendikepom. „Nebyť profesora Šteňa, dnes syna tlačím na vozíku alebo mu nosím kvety na hrob. A možno by som tu nebol, lebo by som sa utrápil, alebo napokon skočil… Je nielen špičkový chirurg mozgov. Spoznal som v ňom výnimočného človeka. Zvláštny talent polyhistora a teplé srdce,“ odkázal vtedy Káčer.
Svoju skúsenosť pripomenul Káčer aj včera. "Juraj Šteňo, ja ďakujem. Síce vždy so slzami v očiach, keď ho vidím klepkať bielou paličkou po chodníku, ale myslím na teba s úctou. Si elita," odkázal.
Matovič hovorí o vypýtaní si úplatku
Matovič v čase, keď lekársky odborári rokovali s vládou a hrozilo, že od decembra budú mať nemocnice pre hromadné výpovede problémy s nedostatkom personálu, zverejnil status, v ktorom opísal svoju skúsenosť z obdobia, keď mal 22 rokov a jeho otec podstúpil vážnu operáciu nádoru na mozgu.
„S mamou sme stáli pred operačnou sálou neurochirurgie na Kramároch. S napätím sme čakali na výsledok operácie ocina, ktorému diagnostikovali zhubný nádor na mozgu. Išlo o čas ... zrazu vyšiel von z operačnej sály hlavný operatér, prišiel ku nám a mamine povedal: ´Pani Matovičová, potrebujem motivovať operačný tím. Päť tisíc by to spravilo.´ Mamina povedala, že ale ona pri sebe také veľké peniaze nemá. Chladnokrvne povedal: ´Nevadí, počkáme.´ Ja som zostal, mamina v strese utekala do mesta do banky. Keď po hodine prišla a "motivačné" odovzdala do rúk ´lekára´, operácia ocina sa začala. V lete toho roku ocino zomrel,“ napísal. Ísť malo práve o Šteňa.
