PRAHA - Česká armáda si musí zachovať skúsenosti z protiteroristických operácií, primárne sa ale musí chystať na vojny veľkého rozsahu proti vyspelému protivníkovi. Na každoročnom veliteľskom zhromaždení to dnes povedal náčelník generálneho štábu Karel Řehka. Poznamenal, že aj napriek obrovskému nárastu rozpočtu nebude mať armáda dostatok zdrojov na ideálne riešenie všetkých problémov. Vojakov preto vyzval k "brutálnej efektivite".
archívne video
V prípade konfliktu NATO s Ruskom sme účastníkmi od prvej minúty
Povedal tiež, že ak by došlo k stretu medzi Ruskom a NATO, česká armáda by bola jeho aktívnym účastníkom od prvej minúty. Vojne na Ukrajine podľa Řehku nasvedčovali mnohé indície, a to ešte pred rokom 2014, kedy Rusko obsadilo Krym. "Naše západné spoločnosti to ale nechceli vidieť a tým, čo to videli, nechceli počúvať," poznamenal.
"Nemusíme sa presviedčať, že eskalačný potenciál vojny na Ukrajine stále rastie. Vylúčiť nemožno ani tie najvážnejšie scenáre," povedal Řehka. Dodal, že ak by došlo k stretu medzi Ruskom a NATO, Česka by sa to dotklo okamžite a jeho armáda by bola aktívnym účastníkom od prvej minúty. "Územie Českej republiky, naša infraštruktúra a naši spoluobčania budú cieľom nepriateľského pôsobenia vo všetkých doménach," uviedol. "Je tiež dobré mať na pamäti, že mnoho zbraňových systémov, ktoré dnes ničia Ukrajinu, doletia aj na naše územie. Situácia je vážna a my musíme reagovať," doplnil.
Príprava je nevyhnutná, no stret s NATO nepravdepodobný
Na tlačovej konferencii neskôr Řehka uviedol, že si nemyslí, že vojna medzi NATO a Ruskom je pravdepodobná, ale neznamená to, že ju možno úplne vylúčiť. Považuje ale za nutné sa pripravovať. "Ešte pár rokov späť sme sa chlácholili princípom odloženej potreby. Tvrdili sme, že ozbrojený konflikt vysokej intenzity a väčšieho rozsahu v Európe nehrozí a že keby hrozil, budeme mať dostatočnú varovaciu dobu 10 až 15 rokov, aby sme sa naň začali pripravovať," povedal Rehka. To už podľa neho neplatí.
Řehka, pre ktorého bolo dnešné vystúpenie na veliteľskom zhromaždení prvým vo funkcii náčelníka generálneho štábu, označil za hlavný a jediný cieľ armády jej bojaschopnosť. K nej chce smerovať v piatich prioritných oblastiach, ktoré už predstavil skôr. Prvá je vojenská revízia obrany. Preskúmať chce reálnosť obranných plánov a to, nakoľko zodpovedajú súčasnej situácii.
Ďalším bodom je spracovanie vízie bojovania budúcnosti pre českú armádu. Poznamenal, že keď sa nakupujú zbrane, ktoré budú v armáde slúžiť ďalšie štyri desiatky rokov, je nevyhnutné mať dobrú predstavu o podobe budúcej vojny.
Za nutné tiež považuje zrýchliť modernizáciu armády, a to od velenia a riadenia, spravodajskej podpory až po paľbu alebo ochranu síl. Poznamenal, že je potrebné využiť súčasnú spoločenskú vôľu investovať do obrany. "Zároveň ale musíme striktne prioritizovať a byť brutálne efektívni. Pravda je totiž taká, že aj napriek nárastu rozpočtu nebudeme mať ani teraz dostatok zdrojov na ideálne riešenie všetkých problémov," povedal.
Zopakoval, že vojny vyhrávajú ľudia, nie zbrane. Súčasný personálny model armády je podľa neho neudržateľný. "Armáda nie je naplnená, starne a treba to systémovo zmeniť," povedal. Piatou prioritou je prispenie "ku kultivácii strategickej diskusie o obrane Českej republiky".
Ako poučenie z vojny na Ukrajine vidí to, že sa nedá len spoliehať, že niekto príde na pomoc, keď pre to daná krajina sama neurobí maximum. Povedal, že armáda získala cenné skúsenosti v protiteroristických a ďalších operáciách a musí si ich zachovať. "Teraz sa ale musíme primárne chystať na ten najťažší a najnebezpečnejší scenár, a tým je vojna veľkého rozsahu proti vyspelému protivníkovi," uviedol.
