BERLÍN – Energetická kríza a súčasný nelichotivý stav svetovej ekonomiky udreli na Nemecko plnou silou. Podniky v krajine, ktoré sa pretekali o čo najlepšiu pozíciu na svetovom trhu, v súčasnej dobe stagnujú. Situácia je kritická. Takýto stav nebol v Nemecku počas covidu, ani za svetovej hospodárskej krízy.
Prieskum, ktorý spracovala Asociácia nemeckých priemyselných a obchodných komôr (DIHK), zahŕňa 24-tisíc firiem a podnikov v Nemecku. Ako uvádza Bloomberg, výsledky ukázali, že približne 52 percent podnikov očakáva do novembra 2023 zhoršenie už i tak zlej ekonomickej situácie. Optimisticky to vidí len 8 percent podnikov.
"Bavíme sa o najhoršej hodnote, akú sme kedy namerali. Tento prieskum vykonávame pravidelne od roku 1985. Ešte aj počas pandémie spôsobenej koronavírusom či svetovej hospodárskej krízy boli hodnoty v kolonke optimistov na úrovni 10 percent," uviedol vo vyhlásení šéf DIHK Martin Wansleben. Európska ekonomika je podľa neho na ceste k úpadku o približne 3 percentá pre budúci rok. Predpoveď je pochmúrnejšia ako zo strany nemeckej vlády, ktorá v roku 2023 očakáva pokles aktivity o 0,4 percenta.
Ruský plyn
Nemecký priemysel je silne závislý na lacnom plyne z Ruska. Odkedy Moskva obmedzila dodávky do Európy, Nemecko utrpelo značné straty. Následne sa to odzrkadlilo na prudkom náraste cien. Prieskum ďalej ukázal, že 82 percent firiem vidí ceny energií a surovín ako podnikateľské riziko. Toto číslo predstavuje absolútny rekord.
Kríza prinútila spoločnosti s vysokou spotrebou energie obmedziť činnosť. Pridali sa k nim aj každý štvrtý výrobca v chemickom priemysle a každá šiesta automobilka. Prekvapujúce nie je ani uvažovanie o presune výroby do zahraničia. Rozmýšľa o tom 17 percent výrobcov automobilov.