BRATISLAVA - Už je polovica októbra, do konca novembra majú lekári výpovedné lehoty a zatiaľ to nevyzerá tak, že by štát proaktívne riešil ich problémy. Pravidelne sa stretávajú, ae posun nevidieť. Ľudia sa preto začali pýtať, čo má štát v pláne, ak by sa nepodarila vyrokovať dohoda. Je v hre napríklad núdzový stav, alebo hospodárska mobilizácia? Odborník na ústavné právo v tom má jasno!
Posledné stretnutie lekárskych odborárov a ministerstva zdravotníctva sa uskutočnilo ešte v pondelok 10. októbra. Aktuálna situácia v zdravotníctve je tak vážna, že by ju mala riešiť vláda. Vyhlásil to šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Rezort ubezpečil, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) v tejto súvislosti komunikuje s premiérom Eduardom Hegerom aj ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO).
Archívne VIDEO Visolajský o aktuálnom stave zdravotníctva: Situácia je tak vážna, že by ju mala riešiť vláda
Visolajský doplnil, že ministerstvo odborárov požiadalo o dovysvetlenie niektorých svojich požiadaviek. Opätovne pripomenul, že situácia je vážna a sú potrebné konkrétne kroky, nie sľuby. "Problémy sú nadrezortné, a preto by to mala zabezpečiť vláda. Ak má vláda zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich obyvateľov, žiadame ich len, aby robili svoju robotu. (...) Ak sme sa naposledy s premiérom stretli v auguste, tak si myslím, že po podaní 2100 výpovedí by malo aj vláde aj premiérovi viac záležať na vyriešení tejto situácie," skonštatoval Visolajský.
Počet výpovedí lekárov bude podľa neho ďalej pribúdať. Viacerí z tých, ktorí už výpoveď podali, si podľa jeho slov buď hľadajú inú prácu alebo pracovné ponuky dostali. "Sú lekári, ktorí si už hľadajú prácu, veľa lekárov už bolo oslovených pracovnými agentúrami, ktoré striehnu na každého voľného lekára. (...) Sme atakovaní aj ponukami zo zahraničia," spresnil. Ministerstvo dodalo, že hľadá riešenia, snaha dohodnúť sa je podľa neho na oboch stranách. Naďalej verí, že k reálnemu odchodu lekárov nedôjde.
K celej veci sa už vyjadrila aj prezidentka. Lekári očakávajú, že vláda zaujme stanovisko k ich požiadavkám, ktoré majú dlhodobý charakter. Potrebujú mať istotu, že to nebudú iba verbálne sľuby, ale že dôjde aj k formalizovaniu záväzku vlády. Následne uviedla, že tieto požiadavky považuje za legitímne.
Ba čo viac, Visolajský sa rozhodol vziať veci do vlastných rúk a rokovať s poslancami parlamentu. Vystúpiť má na výboroch pre zdravotníctvo, ale aj pre financie a rozpočet. Odborársky predák chce s poslancami prerokovať požiadavky odborárov, ktoré majú podľa neho zabrániť personálnemu kolapsu slovenských nemocníc. Upozornil, že je najvyšší čas začať reálne rokovať, pretože výpovedné lehoty lekárov uplynú k 1. decembru. Vláda podľa neho ignoruje problémy zdravotníctva a ministerstvo zdravotníctva namiesto riešení hľadá výhovorky. "Ubehol viac, ako týždeň od podania dvoch tisícov výpovedí lekárov a vláda stále nemá riešenie pre slovenské nemocnice," podotkol.
Zopakuje sa história?
Otázkou preto ostáva, aké zadné dvierka má štát pri riešení tohto problému. Najideálnejšou možnosťou by bolo, aby sa štát dohodol s lekármi a zaviazal sa na splnení ich požiadaviek. Naopak, nemusí robiť nič, no isté je, že aj keď časť lekárov zrejme napokon svoje výpovede stiahne, drvivá väčšina z tých, čo sa pre tento razantný krok rozhodli, necúvnu. V roku 2011, kedy počas vlády Ivety Radičovej podali výpovede stovky a tisícky lekárov, sa hovorilo o zavedení núdzového stavu. Nad týmto krokom rozmýšľal vtedajší prezident Ivan Gašparovič, ktorý tak chcel docieliť, aby štát lekárov prinútiť pracovať.
Jeho snaha ale vyvolala polemiku a mnohí sa zamýšľali nad tým, či by tieto kroky boli zákonné. Mnohí právnici vtedy upozorňovali na to, že predpokladom na to, aby núdzový stav v takejto situácii vyhlásili, by bolo "bezprostredné ohrozenie života a zdravia osôb“. Ten napokon však vláda schválila, nie však plošne, ale len pre 15 nemocníc, a aj to len konkrétnych lekárov. Vláda tak dala právomoc rozhodnúť, ktorých lekárov potrebuje a tí do práce museli nastúpiť, aj keď mali podané výpovede, v opačnom prípade im hrozilo trestné stíhanie.
Hrozí, že by sa k takémuto krajnému riešeniu uchýlila vláda aj teraz? V rozhovore, ktorý poskytol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský ešte koncom septembra pre topky.sk, povedal, že v prípade, ak by nastal katastrofický scenár a lekári, ktorí podali výpovede by z nemocníc aj odišli, "určite nehrozí vyhlásenie hospodárskej mobilizácie či povolávanie lekárov zo zahraničia". Ako sa však na túto vec pozerá ústavný právnik Alojz Baránik?
Archívne VIDEO Minister zdravotníctva Lengvarský: Aký vývoj ohľadom výpovedí lekárov očakáva? Údajne nám katastrofálny scenár nehrozí
"Nie som si istý, ako by to bolo v prípade lekárov, ktorí sú vo výpovednej lehote, ale treba si uvedomiť, že aj zavedenie núdzového stavu si vyžaduje istý legislatívny proces. Aby sa to schválilo, je potrebné, aby ho schválila vláda, parlament, podpísala prezidentka a nie som si istý, či by za ten čas tie výpovede nevošli do platnosti. Núdzový stav je však vec na pokraji ústavnosti a ak lekár chce mať pri výkone svojej práce dôstojné podmienky a keď sa pozrieme, aké podmienky majú len pár kilometrov za hranicami, tak si nemyslím, že by to bol dôvod na vyhlásenie núdzového stavu. Ja osobne by som za takýto návrh hlasoval proti," povedal poslanec za opozičnú SaS.
Podľa jeho slov ho neprekvapuje, že vláda nateraz nič poriadne na vyriešenie situácie neurobila a nebolo by to prvýkrát, kedy by vyčkávali do posledného momentu. Avšak, ako dodal, tu môže nastať veľký problém. "Ak sa raz tí lekári zoberú, a odídu, tak ich už niekto len ťažko privedie späť, keď okúsi pracovné podmienky za hranicami," upozornil odborník na ústavné právo. Ak by prišlo k stavu, že by veľká časť lekárov, ktorí podali výpovede, odišla, štát môže urobiť viacero opatrení. Ako napríklad presúvať zdravotníkov medzi nemocnicami, prípadne požiadať o pomoc českú vládu na vyčlenenie armádnych lekárov, a podobne.
