BRATISLAVA - Vláda na svojom dnešnom rokovaní schválila rozpočet na budúci rok. Jedinou prekážkou pre finacmajstra Igor Matoviča tak zostáva parlament, kde sa má o zákone roka rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní. Napriek tomu, že vláda dala rozpočtu zelenú, je otázne, či rovnako tak urobí aj parlament, kde sme boli svedkami problémov s uznášaniaschopnosťou. Okrem toho čelí rozpočet ostrej kritike - najnovšie aj od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Rozpočet bol schválený na vláde jednohlasne, oficiálne tak dostal podporu od všetkých členov kabinetu. „Je to rozpočet na boj s energetickou krízou, kompenzáciu vysokých ciene energií pre obyvateľov, firmy, ale taktiež verejné inštitúcie,“ vyhlásil premiér Eduard Heger. Vyčlenili na to takmer 3,5 miliardy eur.
Podľa Hegera najviac z tejto sumy pôjde pre ministerstva hospodárstva a to 1,4 miliardy eur, ktoré by mali byť adresované na pomoc podnikateľom. Ministerstvo práce zasa dostane 900 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na pomoc domácnostiam. „Taktiež pôjde ešte rezerva 940 miliónov eur, tá sa bude nachádzať vo všeobecnej pokladničnej správe a z tejto budeme používať prostriedky na pomoc nemocniciam, školám a pre verejnú správu,“ dodal Heger. Rozpočet podľa neho počíta s nárastom platov zdravotníkov či štátnych zamestnancov, dôchodkov a pomocou rodinám.
Premiér verí, že rozpočet získa podporu v parlamente od všetkých poslancov. Podobne optimistický je aj minister financií Igor Matovič, ktorý by chcel, aby zákon roka z jeho dielne dostal 150 hlasov. „Budeme bojovať o každý jeden hlas,“ uviedol.
„Dnes sme schválili rozpočet pomoci ľuďom. Je to najsociálnejší a najprorodinnejší rozpočet v histórií Slovenska. Jeho súčasťou je najvyššie zvýšenie dôchodkov, historické zvýšenie daňových bonusov, rodinných prídavkov, počíta so zavedením nového rodičovského bonusu, so zvýšením platov a navyše s rezervou 3,5 miliardy eur. Ak k tomu pripočítame to, čo v rozpočte nie je, a to pomoc so zastropovaním cien energií na tento rok, celková pomoc predstavuje sumu 7 miliárd eur,“ povedal Matovič.
Podľa ministerky pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej ide o krízový rozpočet. "Nikto z rezortných ministrov nebol samozrejme s rozpočtom úplne spokojný. V čase kríty si myslím, že je to úplne správne, pretože gro týchto peňazí ide na pomoc ľuďom" povedala.
Minister práce Milan Krajniak povedal, že koaličné hnutie Sme rodina podporuje návrh rozpočtu na budúci rok, pretože je najsociálnejší a najprorodinnejší v histórii Slovenska. "Budem argumentovať komukoľvek, že nehlasovať za tento návrh rozpočtu v parlamente znamená, že ukrátime rodiny na Slovensku, zamestnancov, dôchodcov o 2,83 miliardy eur. To je to navýšenie, ktoré na budúci rok máme pripravené," povedal.
Návrh rozpočtu teraz smeruje do Národnej rady Slovenskej republiky a budú o ňom definitívne rozhodovať poslanci. Vplyvom neistoty schválenia v parlamente však rezort financií prvýkrát do samotného návrhu zahrnul aj scenár hroziaceho rozpočtového provizória.
Deficit má vzrásť na 6,44 % HDP
Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 %. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.
Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 % HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 % HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie SR postupne klesnúť na 3,4 % HDP v roku 2024 a 2,7 % HDP v roku 2025.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.
V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.
Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.
Už v tomto roku očakáva matovičov rezort pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podrobila návrh kritike
Rozpočet bol na vládu predložený s trpkou príchuťou kritiky. Tej ho podrobila iba deň pred rokovaním Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Matovičovi vytkla nízku transparentnosť, chýbajúce výdavkové limity ale aj chýbajúci jasný plán, na čo chce vláda použiť rekordnú rozpočtovú rezervu vo výške viac ako troch miliard eur.
Vysoká inflácia síce bude podľa nich spojená s vyššími nominálnymi príjmami, no reálna výkonnosť ekonomiky, a teda aj zdrojov, sa zníži. Poukázali tiež na to, že vláda už tretí rok po sebe nepredstavila ucelený plán konsolidačných opatrení a návrh rozpočtu na roky 2024 a 2025 tak plní účel viacročného rozpočtu len formálne. "Rada dlhodobo a opakovane upozorňuje, že vlády rezignovali na snahu predstaviť opatrenia, ktoré by presahovali horizont najbližšieho rozpočtového roka. Nezmenilo sa to ani pri aktuálnom návrhu rozpočtu a konsolidačná stratégia chýba už tretí rok v rade," uviedli.
Návrh rozpočtu predpokladá deficit verejnej správy v roku 2023 na úrovni 7,9 miliardy eur alebo 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Po úprave o dočasné vplyvy to podľa ministerstva financií znamená štrukturálne saldo na úrovni 3,1 % HDP. Ministerstvo očakáva iba mierne medziročné zhoršenie štrukturálneho salda o 0,2 % HDP, čo však podľa rady neodzrkadľuje skutočné zmeny vo fiškálnej politike vlády a vplyvy energetickej krízy na subjekty verejnej správy.
Rezortu financií vyčítajú napríklad to, že napriek výrazne lepším čiastkovým výsledkom očakáva tohoročný deficit na úrovni takmer 5 % HDP. "To automaticky vytvára priaznivejší obraz o vývoji rozpočtu pre rok 2023 vrátane marginalizovania negatívnych vplyvov vlády na zhoršenie hospodárenia rozpočtu," uviedli.
Nedostatkom je podľa nich napríklad aj to, že zvýšené výdavky na energie v subjektoch verejnej správy vo výške 700 miliónov eur sú vykazované v jednorazových výdavkoch mimo štrukturálneho salda. To však z dôvodu pretrvávajúcich vysokých cien podľa rady aktuálne nespĺňa podmienku na zaradenie medzi jednorazové vplyvy.
Najvýraznejší vplyv na štrukturálne saldo, a to vo výške 1 % HDP, bude mať podľa rady prorodinný balíček, rodičovský dôchodok a valorizácia platov nad rámec rastu miezd v súkromnej sfére.
Nedostatky rozpočtu by mohlo odstrániť zavedenie výdavkových limitov. "Absencia výdavkových limitov umožňuje pokračovanie doterajšej zlej praxe, kde vláda môže v podmienkach nezáväzného fiškálneho rámca predložiť dostatočne nešpecifikovaný návrh viacročného rozpočtu s nejasnými dôsledkami na stabilizáciu verejných financií v strednodobom horizonte a tiež na dlhodobú udržateľnosť verejných financií," uviedla RRZ. Dôležité preto je, aby MF neodkladalo rokovania o metodike určenia výdavkových limitov.
Nepáči sa im ani vysoký podiel rezerv, ktoré nie sú v rozpočte dostatočne špecifikované a účelovo viazané. Iba na opatrenia v súvislosti s cenami energií je v rozpočte vytvorená rezerva vo výške 3,4 miliardy eur. "Ak by nedošlo k účelovému viazaniu a rozdeleniu rezervy na jednotlivé kapitoly, súčasný rámec rozpočtu vytvára možnosti použitia tejto rezervy aj inými spôsobom," upozornili.
Na obranu má ísť skoro 2,5 miliardy
Na obranu štátu má v roku 2023 ísť 2,45 miliardy eur, čo predstavuje 2,01 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Okrem rozpočtu Ministerstva obrany (MO) SR suma zahŕňa aj výdavky na medzirezortné programy a ostatné obranné výdavky.
Ako pripomína materiál, najväčšími projektmi, na ktoré má Ministerstvo obrany SR uzatvorené vykonávacie zmluvy, sú nákupy stíhacích lietadiel F-16, húfnic Zuzana 2, bojových obrnených vozidiel 8x8 a 3D rádiolokátorov s rôznym dosahom. Výdavky na obranu vo výške 2,01 percenta HDP sú plánované aj v rokoch 2024 a 2025. Sú tak v súlade s politickým záväzkom v NATO do roku 2024 vynakladať na obranu aspoň dve percentá HDP.
Na oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a športu by malo ísť v roku 2023 takmer 4,5 miliardy eur. Výdavky na túto oblasť medziročne rastú o 481 miliónov eur. Ministerstvo kultúry (MK) SR by malo v roku 2023 disponovať sumou na úrovni 444,3 milióna eur, čo je približne o 15 miliónov eur viac, ako bolo rozpočtované na aktuálny rok. Výdavky v oblasti životného prostredia by v roku 2023 mali byť viac ako 2,15 miliardy eur. Z toho by mali byť výdavky v objeme 621 miliónov eur z plánu obnovy. Sto miliónov eur by mali byť výdavky z Modernizačného fondu.
V ostro diskutovanej oblasti zdravotníctva by výdavky mali dosiahnuť v roku 2023 úroveň 7,62 miliardy eur. Oproti minulému roku pôjde o nárast o 1,24 miliardy eur, čo predstavuje 19,4 percenta.
Mestá a obce by mali v roku 2023 hospodáriť s výdavkovým rozpočtom vo výške 6,20 miliardy eur, o približne pol miliardy eur viac ako bolo v rozpočte na aktuálny rok. Vyššie územné celky by mali v roku 2023 hospodáriť s výdavkovým rozpočtom vo výške 1,96 miliardy eur.
