BRATISLAVA – Už je to mesiac, čo sa deti vrátili do školských lavíc po dvojmesačných prázdninách. Všetci sa tešili, že po dvoch rokoch by konečne mohol byť normálny školský rok bez väčších obmedzení. Všetko ale zmenila energetická kríza. Faktúry, ktoré prišli mnohým školám, sú likvidačné a školy sa preto rozhodli k razantným krokom. Mnohí školáci preto sedia v mikinách a musia si nosiť podsedáky.
Najhoršie na tom sú regióny, v ktorých je zima prakticky väčšinu roka. Napríklad, v Tatranskej Lomnici pod našimi veľhorami trvá vykurovacia sezóna až deväť mesiacov. V súčasnosti sú tam teploty, ktoré ledva vystúpia nad 10 stupňov Celzia. Pre porovnanie, na západe sú teploty, ktoré atakujú 20 stupňov Celzia. V noci klesajú teploty k bodu mrazu. Kým miestna základná škola donedávna platila ročne 30-tisíc eur za vykurovanie, po novom to má byť o 145-tisíc viac. Aj keď sa riaditeľka Lucia Baloghová snažila peniaze nájsť a požiadala ministerstvo školstva o financovanie, na žiadosť nedostala odpoveď. Informoval o tom portál hnonline.sk.
Archívne VIDEO Karel Hirman: V EÚ hľadáme spoločné riešenie na vyriešenie energetickej krízy
Problémy s kúrením ale hlásia aj rodičia z hlavného mesta. Istú mamičku nedávno pobúrilo, že v škole, kam chodí jej dieťa, boli studené radiátory a nekúrilo sa tam. Riaditeľka školy však argumentovala, že v triedach kúria. Nízke teploty v triedach údajne spôsobili, že mnohé deti boli chorľavé. Iní pedagógovia, naopak, upozornili rodičov, aby svoje ratolesti do školy poriadne naobliekali a na stoličku im kúpili podsedák, aby boli v teple, pretože v miestnostiach bude chladnejšie. Tí, ktorí podsedáky nemali, dostali na sedenie deky, avšak, rovnako má byť veľa detí v triedach prechladnutých.
Podľa pediatra Petra Visolajského však nižšie teploty v miestnostiach nie sú dôvodom na to, aby boli deti choré. Naopak, varovný prst dvíha v prípade, ak sú triedy prekúrené a je v nich suchý vzduch. „Vtedy sa vysušia sliznice dýchacích ciest a zničí sa prirodzená bariéra, ktorá dieťa chráni pred infekciami. To, že sú deti choré, je spôsobené tým, že nastúpili do školy, kontakty sú intenzívnejšie, vírusové infekcie majú podstatne ľahšiu možnosť šírenia,“ vysvetlil.
Aj keď štát vyčlenil na boj s energetickou krízou pre školy 30 miliónov eur ešte v septembri, mnohí zriaďovatelia škôl a samotné školy hlásia, že ich na účet ešte nedostali. Na jedného žiaka pripadá zhruba 55 eur, o niečo viac, ak ide o malotriedku. Napriek tomu, že peniaze školám ešte neprišli, mnohé už niekoľko týždňov triedy a učebne vykurujú. Podľa aktuálnej vyhlášky má byť totiž v miestnostiach minimálne 20 stupňov Celzia. Mnohé zariadenia sa však obávajú toho, čo bude, keď udrú tuhé mrazy, alebo sa ochladí pod 10 stupňov Celzia. K celej veci sa vyjadril aj analytik Peter Zmeko, podľa ktorého by zlatou strednou cestou bolo dištančné vyučovanie. „Je lepšie, aby sa deti učili aspoň dištančne, než keby boli vyhlásené dvojtýždňové prázdniny,“ myslí si.
