Základná škola v Nálepkove. (Zdroj: Nový Čas)
NÁLEPKOVO - Základná škola v Nálepkove vyniká počtom neplnoletých mamičiek. V týchto dňoch už odrodili dve 14-ročné rómske žiačky. Do tretice čaká v školských laviciach na potomka aj Gabika Pokutová (14). Výchovné programy v škole nepomáhajú. Pôrod v štrnástich rokoch sa stretáva v osade s pochopením.
V Nálepkove sa každý rok pritrafí nejaká tá rómska žiačka, ktorá sa ešte v školských laviciach pred dovŕšením pätnástich rokov pripravuje na rolu matky. Tento rok je však rekordný. Oficiálne tu evidujú dve neplnoleté čerstvé mamičky a jedna ešte len na pôrod čaká. Gabike Pokutovej (14), ktorá je už v šiestom mesiaci, sa podarilo otehotnieť so svojím bratrancom Milošom Horváthom (18). „Neprekáža mi, že som tak skoro otehotnela. Naopak, teším sa na dieťa. V júli mám termín. Bude sa volať po otcovi, alebo po mne,“ netajila útla dievčina. Spolužiaci ju ochraňujú, aby sa jej nič nestalo. Dokonca upozorňovali učiteľov, aby na tehotné spolužiačky nekričali. Môže to vraj poškodiť bábätku.
„Je v nich zakorenený cit pre potomstvo už v mladom veku. V škole máme aj výchovné programy, snažíme sa im vysvetliť zodpovednosť mať dieťa v mladom veku. Je to však beh na dlhé trate,“ vzdychne si riaditeľ školy Julián Sopko (52). Gabikina rodina nestráca čas. Pred dvomi rokmi rodila v tom istom veku jej sestra Sandra, ktorá nosila syna aj do školy. Milošova matka je sestra Gabikinho otca. Všetko tak zostane, ako to už v takýchto prípadoch býva, v rodine. „O malé sa postaráme, čo už máme teraz robiť,“ smeje sa Mária Horváthová.
„Je v nich zakorenený cit pre potomstvo už v mladom veku. V škole máme aj výchovné programy, snažíme sa im vysvetliť zodpovednosť mať dieťa v mladom veku. Je to však beh na dlhé trate,“ vzdychne si riaditeľ školy Julián Sopko (52). Gabikina rodina nestráca čas. Pred dvomi rokmi rodila v tom istom veku jej sestra Sandra, ktorá nosila syna aj do školy. Milošova matka je sestra Gabikinho otca. Všetko tak zostane, ako to už v takýchto prípadoch býva, v rodine. „O malé sa postaráme, čo už máme teraz robiť,“ smeje sa Mária Horváthová.