PARÍŽ - Ako sme vás včera na topkách informovali, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskej novej vlny, filmový režisér a teoretik Jean-Luc Godard zomrel. Podľa denníka Libération 91-ročný režisér vo Švajčiarsku zvolil pre odchod zo života asistovanú samovraždu. Autor filmov Na konci s dychom či Bláznivý Petríček je považovaný za klasika svetovej kinematografie a inovátora filmovej reči, ktorý svojimi experimentami ovplyvnil celé generácie nasledovníkov.
Podľa Libération filmár nebol chorý, iba vyčerpaný. „Jean-Luc Godard zomrel pokojne vo svojom dome obklopený tými, ktorých miloval,” oznámila vo vyhlásení režisérova partnerka Anne-Marie Miévilleová s tým, že "sa nebude konať žiadny oficiálny obrad".
Agentúra AFP získala od zdroja blízkeho rodine potvrdenie informácie, že Godard zvolil asistovanú samovraždu, ktorú umožňuje švajčiarsky zákon. „Bolo to jeho rozhodnutie a bolo pre neho dôležité, aby sa o tom ľudia dozvedeli,” uviedol tento zdroj. Godard žil vo Švajčiarsku od 70. rokov.
Libération pripomenul, ako sa Godard vyjadril k smrti na filmovom festivale v Cannes v roku 2014. „Nebudem sa snažiť pokračovať za každú cenu. Keď budem príliš chorý, nehodlám sa nechať ťahať vo vozíku. Vôbec nie,” povedal vtedy. Novinár sa ho opýtal, či by zvolil asistovanú samovraždu, a Godard odpovedal: „Áno, aj keď pre túto chvíľu je toto zvolenie smrti ešte príliš neľahké.”
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na Godardovu smrť uviedol, že Francúzsko prišlo o národný poklad. Riaditeľ festivalu v Cannes Thierry Fremaux uviedol, že cíti "ohromný smútok". Godard začínal v 50. rokoch ako filmový kritik v časopise Cahiers du cinoma spoločne s ďalšími režisérmi, ktorí v 60. rokoch vytvorili hnutie označované ako francúzska nová vlna - s Françoisom Truffautom, Érikom Rohmerom, Claudom Chabrolom a ďalšími.
Godardova snímka Na konci s dychom natočená v roku 1960 je považovaná za hlavný film novej vlny a preslávila vtedy začínajúceho Jeana-Paula Belmonda, ktorý hral hlavnú úlohu s hollywoodskou hviezdou Jean Seberg. K spolupráci s Belmondom sa Godard vrátil v roku 1965 v Bláznivom Petríčkovi, kde hlavnú ženskú úlohu hrala vtedajšia Godardova manželka Anna Karina. Tá sa objavila v rade najslávnejších Godardových filmov 60. rokov ako Alphaville, Žiť svoj život či Banda pre seba. V roku 1963 v ďalšom klasickom Godardovom "filme" Pohŕdanie, natočenom podľa predlohy Alberta Moraviu, hrala hlavnú úlohu Brigitte Bardot.
Godard vo svojich najslávnejších filmoch 60. rokov posúval hranice filmovej reči a snažil sa búrať doterajšie filmové konvencie svojím zdanlivo improvizovaným štýlom - v práci kamery, strihu i dialógu. Bol známy radikálnym a polemickým prístupom nielen k filmu, ale aj k politike, kde zastával často krajné a provokatívne postoje. V 60. rokoch dával najavo sympatie k maoizmu, spolu s ďalšími francúzskymi filmármi zastavili v roku 1968 festival v Cannes na podporu študentských štrajkov v Paríži.
Bol známy politickými komentármi, ktorými v rozhovoroch, na tlačových konferenciách i v dialógoch filmov ostro kritizoval všetko možné od niekdajšieho francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla cez vojnu vo Vietname po Hollywood a kapitalizmus, napísal magazín The Hollywood Reporter (THR). V 70. rokoch sa tiež rozhádal i s kolegami z novej vlny, vrátane Truffauta.
Godard nakrútil desiatky filmov, ktoré v neskoršom období nedosahovali kvality jeho snímok z 60. rokov. Napriek tomu zapôsobil na množstvo filmárov aj mimo Francúzska a ovplyvnil generácie amerických tvorcov vrátane Quentina Tarantina, Martina Scorseseho či Briana De Palmu. Godard sám bol veľkým znalcom svetovej kinematografie a natočil tiež osemdielnu filmovú sériu Histoire(s) du cinoma (1988-1998).
THR tiež pripomenul, že množstvo výrokov a komentárov z jeho filmov je dodnes často citovaných, a ako príklad pripomenul citát z jeho druhého celovečerného filmu, špionážneho thrilleru Vojáček: "Fotografia je pravda. A film je pravda 24-krát za sekundu."
Godard sa narodil v roku 1930 v Paríži vo francúzsko-švajčiarskej rodine, vyrastal vo švajčiarskom Nyone a študoval etnológiu na Sorbone, kde ho začala priťahovať kultúrna scéna. Roku 1950 založil časopis Gazette du Cinoma a písal do časopisov zaoberajúcich sa filmom. Po manželstvách s Annou Karinou a Anne Wiazemskou žil s Miévilleovou, s ktorou sa roku 1979 presťahoval do švajčiarskeho mestečka Rolle.
