Matěj Homola: Môj život s Darinou

Je zvykom, že otec daruje matke svojho dieťaťa po pôrode nejaký šperk. Čo ste dali Dare vy?

- Darine som priniesol kytičku, objal som ju a povedal: Mámo, je to tu, sme rodina! Darovať jej šperk, to by bolo ako nosiť drevo do lesa, čo je môj názor - teda tej pragmatickejšej časti našej rodiny.

Ako sa vám zmenil život za tie tri týždne od narodenia dcérky?

- Naučil som sa strašne veľa nových vecí a celý život dostal akosi iný rozmer. Ale sme iba na začiatku, lepšie sa mi bude odpovedať o rok.

Ale na pivko s kamarátmi sa asi často nedostanete...

- Ja som samozrejme dobrý chlapec a sekám dobrotu, ale občas rád zájdem s kamarátmi na pivo alebo panáka. A Darina je rada, pretože vie, že si vyčistím hlavu, ráno mi bude zle a zase sa pár týždňov alkoholu nedotknem. Takže v tomto smere vládne u nás doma veľká tolerancia.

Čo považujete na otcovstve za najťažšie?

- Zatiaľ je to len radosť. Ale asi budem musieť obmedziť svoje výlety, to je tak jediné, čo mi teraz napadá.

Zvládate rodinné práce, ktoré sú, prepokladám, teraz na vás?

- Okrem kojenia sa viem o Lauru postarať. Nakupujem, robím všetky možné drobné domáce práce. Viac nie je treba, pretože k nám chodí raz do týždňa pani na upratovanie, na čo som nebol vôbec zvyknutý. Ale zvykol som si veľmi rýchlo.

Máte z niečoho ako novopečený otec trému?

- Až bude mať Laura šesťnásť, nedajbože menej a príde dobrovoľne o česť s nejakým mladíkom od nás z dediny. Toho sa naozaj bojím už teraz, aj keď je to proti prírode i zdravému rozumu. (Smiech)