BRATISLAVA - Štáty EÚ sa včera dohodli na pravidlách zníženia spotreby plynu o 15 percent. Ministerstvo hospodárstva na čele s Richardom Sulíkom však pre Slovensko vyjednalo podmienky, na základe ktorých v podstate môžeme míňať ešte viac. Odborníci zhodnotili, že ide v podstate o dobré podmienky, no všetko ukáže až budúca zima. Ľudia sa však nebudú mať na výber a budú musieť šetriť.
Ministri energetiky EÚ schválili upravený návrh Európskej komisie, ktorý počíta s dobrovoľným znížením spotreby zemného plynu o 15 % v období od augusta do konca marca, pričom sa vychádza z priemernej spotreby za posledných päť rokov. Sulíkovi sa v Bruseli podarilo v spolupráci s českým predsedníctvom dohodnúť pre Slovensko výnimky. Odborníci pre Topky zhodnotili, či sú podmienky dobré a či budeme musieť šetriť.
Archívne VIDEO Richard Sulík o výnimkách pre Slovensko v rámci dohody EÚ o úspore plynu
Výnimky pre Slovensko
Úspory sa nedotknú priemyslu a rovnako sa pre Slovensko použije výhodnejšie referenčné obdobie, keď namiesto priemeru z posledných päť rokov bude referenčným obdobím len posledný rok. Zohľadní sa tiež najmä naplnenosť zásobníkov, uviedlo v utorok ministerstvo hospodárstva. Rezort zdôraznil, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, keď štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v spolupráci s ministerstvom už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov.
Výsledkom je, že zatiaľ čo priemerná spotreba plynu v ôsmich mesiacoch od augusta do marca za posledných päť rokov bola 3,674 miliardy metrov kubických (m3), tento rok (od 1. 8. 2022 do 31. 3. 2023) je spotreba stanovená v zmysle dnes dosiahnutej dohody a po zohľadnení požadovaných úspor na 3,874 miliardy m3, čiže o 200 miliónov m3 viac. "Toto bolo pri vyjednávaní pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu," uviedol Sulík.
Problémy však môžu prísť na jar
Podľa Sulíka teda Slovensku nemusí šetriť, ale môže dokonca minúť o 5 % plynu viac. Vyjednal rezort hospodárstva dobre podmienky alebo sa napriek tomu môže stať, že budeme mať plynu nedostatok? "Slovensku sa podarilo vyjednať veľmi dobré podmienky. Predpokladám, však, že aj keď by mohlo minúť viac, mimoriadne vysoké ceny plynu budú prirodzene vytvárať tlak na racionalizáciu spotreby, špeciálne v energeticky náročných segmentoch priemyslu," uviedol pre Topky analytik J&T banky Stanislav Pánis.
"Problémom je, že ak Slovensku na zimu aj vydržia zásoby plynu na hlavnú vykurovaciu sezónu, čo nie je úplne isté, a neprúdil by k nám vôbec ruský plyn a nebol by v plnej miere nahradené z iných zdrojov, tak problémy sa objavia na jar," skonštatoval. Môže sa však vyskytnúť ďalší problém. Aj keď domácnosti budú mať dostatok plynu, priemyslu môže chýbať, respektíve môže byť pre neho extrémne drahý. "A to tak, že sa mnohým podnikom neoplatí vyrábať. To bude významnou mierou zvyšovať pravdepodobnosť recesie. Špeciálne ak nastane v najväčšej ekonomike Európy - v Nemecku," uviedol.
Skutočnou výzvou bude ďalšia zima
Podmienky vyjednané pre Slovensko v rámci možností, ktoré boli, nie sú zlé ani podľa analytika spoločnosti FinGo.sk Františka Burdu. "Veľmi ťažko však nahradíme celú spotrebu plynu, ktorý k nám prúdi z Ruska. Ide o obrovské milióny kubíkov, preto každá krajina musí začať šetriť a hlavne tam, kde sa dá, nahradiť plyn," uviedol.
Do akej miery je tento nárast významný, by sme mohli posúdiť na základe spotreby plynu pred COVIDOM, povedal pre Topky analytik INESS Radovan Ďurana. "Napr. v roku 2019. Iste je to lepšie, ako 5-ročný priemer, ktorý je nižší vďaka covidovým obmedzeniam. To, či bude plynu dostatok uvidíme na základe zimy, nedá sa vylúčiť chladnejšia zima. Skutočnou výzvou ale nebude ani tak táto zima, veď ruský plyn stále tečie, ale tá následujúca," zhodnotil s tým, že ani s pomocou nórskeho plynu, ani LNG nie je možné ruský plyn nahradiť. "Nemci to vedia, preto spúšťajú už zavreté uhoľné elektrárne."
Je ťažké predpokladať, či sa spotreba bude musieť obmedziť ešte viac
Zatiaľ dobrovoľná dohoda znie, že spotreba plynu sa v krajinách do marca zníži o 15 percent. Môže to však v prípade mimoriadnej situácie byť viac? "Ide o prvú dohodu a dá sa povedať aj zhodu medzi toľkými zúčastnenými krajinami. Číslo sa môže zvýšiť alebo znížiť, uvidíme ako sa podarí diverzifikovať dodávky plynu mimo Ruska. V tejto chvíli je zatiaľ veľmi ťažké povedať ako sa táto situácia vyvinie a čím nás ešte môže zaskočiť," skonštatoval Burda.
Podľa Pánisa sú výpočty úspor nastavené tak, že by mal plyn vystačiť na priemernú zimu, hoci za cenu značných ekonomických strát. "Keďže pokles spotreby je v prvom rade zameraný na podniky. Pri chladnejšej a dlhšie trvajúcej zime nemusia stačiť ani 15-percentné úspory. Navyše, ak plynovou sústavou nebude tiecť plyn, môže byť ťažké čerpať zo zásobníkov surovinu na pokrytie dopytu na konci zimy," uviedol analytik.
Podľa Ďuranu ide o náročné otázky o hypotetických scenároch v prípade mimoriadnej situácie. "Nikde sa mi nepodarilo nájsť mechanizmus zdieľania plynu v prípade núdzovej situácie. Celá plynová budúcnosť sa momentálne odvíja od toho, koľko plynu bude posielať Gazprom do Európy v nasledujúcich mesiacoch. Na jednej strane je tu "ruská stratégia", na druhej strane skutočnosť, že Gazprom ťažiť musí, aby sa vyhol vlastným ekonomickým stratám na majetku. Inak ako potrubiami sa však plyn do Európy nevie exportovať," zhodnotil.
Domácnosti budú musieť šetriť
V neposlednom rade sú tu domácnosti, ktoré budú musieť pristúpiť k šetreniu, a to napriek tomu, že máme plynu zatiaľ dostatok. Ceny energií pôjdu hore a z dlhodobého hľadiska iná možnosť, ako šetrenie nie je. "Domácnosti sa budú pre zvýšenie cien samy od seba sa snažiť znižovať spotrebu. Jednoducho bude v nejakej miere platiť zákon klesajúceho dopytu (s rastúcou cenou)," okomentoval Pánis.
"Pokiaľ príde k najhoršiemu, budeme sa musieť uskromniť všetci od domácností až po podniky, ktoré plyn potrebujú. Aj bežní ľudia by mali hľadať cesty ako by vedeli vo svojich domácnostiach nahradiť plyn a štát by mal hľadať spôsoby, ako môže domácnosti podporiť pri výmene plynových spotrebičov, zatepľovaní a podobne," uviedol Burda. Rast ceny plynu je podľa Ďuranu prirodzený cenový nástroj, ktorý bude tlačiť na znižovanie spotreby domácností. "Závisí to však aj od teplární a regulátora, v akej miere sa cena plyny prenesie do cien domácností. Čím budú ceny vyššie, tým vyššia úspora sa dosiahne," dodal analytik INESS.
Zatiaľ ide o dobrovoľnú dohodu
Mechanizmus pre povinné úspory bude využitý len po vyhlásení stavu pohotovosti piatimi krajinami EÚ a po schválení Radou. Členské štáty sa po vyhlásení takejto pohotovosti zaväzujú dosiahnuť 85 % spotreby z vopred určeného referenčného obdobia. Nariadenie pritom zohľadňuje aj mieru naplnenia zásobníkov a do povinnosti úspor nezahrňuje kritický priemysel. Zároveň zohľadňuje aj nárast spotreby počas obdobia po pandémii.
Sulík zdôraznil význam spoločného postupu krajín EÚ. Upozornil zároveň na potrebu zohľadnenia potrieb priemyslu a využitia všetkých dostupných zdrojov na zabezpečenie dodávok energií do krajín EÚ a jej susedov, a to vrátane potreby zabezpečenia takého režimu sankcií, ktorý umožní zásobovanie Ukrajiny. Ako tiež uviedol, v rámci EÚ nie je pritom možné ignorovať žiadne zdroje energie, vrátane jadrovej energie. Opakovane vyzval i na pozastavenie súčasného režimu na obchodovanie s emisnými povolenkami, ktorý má negatívny vplyv na ceny elektriny a tepla.
