LANGLEY - Pokiaľ sa ukrajinské sily nezrútia a Rusko nedosiahne svoje ciele, nepriateľstvo medzi týmito dvoma krajinami bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať aj v blízkej budúcnosti. Nie je to však len jediný možný scenár, ako sa vyvinie vojna na Ukrajine. Viac prezradila šéfka amerických tajných služieb.
Neustále boje na území Ukrajiny trvajú už viac ako štyri mesiace. Takmer s určitosťou sa dá povedať, že v dohľadnom čase nebude chcieť ustúpiť ani jedna strana. Mier, alebo istá forma dohody preto nie je možná. Uvádza sa tak v hodnotení amerických spravodajských služieb, informáciu poskytol portál Latest Active News. Podľa Spojených štátov nie je mierové riešenie v súčasnosti možné. Najpravdepodobnejší scenár na Ukrajine je zdĺhavý vojenský konflikt. Takúto pochmúrnu predpoveď vyslovila riaditeľka Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Avril Hainesová počas diskusie vo Washingtone.
Vo svojich prvých verejných vyjadreniach o Ukrajine od začiatku mája Hainesová uviedla, že americké spravodajské služby zvažovali tri možné scenáre konfliktu. Najpravdepodobnejšia je brutálna vojna, v ktorej Rusko dosiahne územné zisky. Ďalší scenár zahŕňa úspech Ruska v rozdrvení ukrajinskej armády. Tretia možnosť spočíva v tom, že sa Ukrajine podarí stabilizovať frontovú líniu a prípadne dosiahne menšie zisky v Chersonskom regióne, ktorý v súčasnosti ovládajú ruské sily.
Hainesová uviedla, že je presvedčená o plánoch prezidenta Vladimira Putina, ktorý chce dobyť väčšinu územia Ukrajiny. Ako však dodala, ruské sily boli rapídne oslabené už po štyroch mesiacoch vojny. "Je tu veľký nesúlad medzi Putinovými ambíciami a tým, čoho je ruská armáda schopná dosiahnuť," povedala.
ROZHOVOR Rusko je izolované: Neviem si predstaviť, že Putin vyhrá! Ukrajina teraz nemá prečo ustúpiť (archívne video)
Postoje Ukrajiny a Ruska
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne začiatkom tohto týždňa lídrom G7 povedal, že chce ukončiť vojenský konflikt s Ruskom do konca tohto roka. Podľa európskych vládnych zdrojov vyzval západné mocnosti, aby zvýšili dodávky zbraní do jeho krajiny. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že na boj s Ruskom sú potrebné zbrane zo zahraničia, ale podľa svojich slov by sa nevzdali ani za stavu, keby žiadne nedostali. Minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba začiatkom júla pre nemecké médiá povedal, že ukrajinskí vojaci budú bojovať aj s lopatami, ak to situácia bude vyžadovať.
Ruské vedenie odmietlo stanoviť akýkoľvek harmonogram operácie na Ukrajine a opakovane tvrdí, že ide podľa plánu a nakoniec dosiahne všetky svoje ciele. Moskva ich opísala ako zaistenie bezpečnosti pre seba a pre Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. Pred vyhlásením ofenzívy na Ukrajinu ich uznal Putin za suverénne štáty.
Nezávislé republiky
Rusko vyslalo svoje jednotky na Ukrajinu 24. februára s odvolaním sa na neschopnosť Kyjeva implementovať Minské dohody, ktoré mali dať regiónom Doneck a Luhansk osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu. Protokoly, ktoré sprostredkovali Nemecko a Francúzsko, boli prvýkrát podpísané v roku 2014. Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a vybudovania silných ozbrojených síl.
Vo februári 2022 Kremeľ uznal dva regióny Donbasu za nezávislé štáty a požadoval, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá sa nikdy nepripojí k žiadnemu západnému vojenskému bloku. Kyjev trvá na tom, že ruskú ofenzívu nevyprovokoval postoj Ukrajiny.
