LAN-ČOU - V ľadovcoch Tibetskej náhornej plošiny bolo objavených viac ako 900 doteraz neznámych druhov mikróbov. Analýza ich genómov naznačuje, že pri rýchlom topení ľadu majú niektoré z nich potenciál vyvolať nové pandémie. Znepokojivý je aj fakt, že podobne zásobené sú všetky ľadovce na zemeguli, ktorých masa sa vplyvom klimatických zmien pomaly zmenšuje.
Dôsledky klimatických zmien sú nepopierateľné a majú v drvivej väčšine negatívny vplyv na život. Príliš veľa optimizmu neprináša ani štúdia vedcov z Lanzhou University, ktorí odobrali vzorky z 21 ľadovcov Tibetskej náhornej plošiny. Ako sa ukázalo, vysokohorská oblasť rozprestierajúca sa medzi Himalájmi na juhu a púšťou Taklamakan na severe je bohato zásobená mikróbmi, o ktorých sa toho veľa nevie. Po sekvenovaní DNA mikroskopických organizmov uväznených vo vnútri ľadu vznikla masívna databáza mikróbových genómov, ktorú výskumníci nazvali Katalóg genómu a génu Tibetského ľadovca (TG2G). Po prvý raz tak bola sekvenovaná mikrobiálna komunita z takéhoto prostredia, píše sa v článku zverejnenom v časopise Nature Biotechnology.
Väčšina objavených druhov je pre vedu úplne nových
V zamrznutom ľade sa našlo 968 mikrobiálnych druhov, pričom väčšinou išlo o baktérie, archebaktérie a riasy. Prekvapivejšie a znepokojivejšie bolo zistenie, že približne 98 percent z nich bolo pre vedu úplne nových. "Napriek extrémnym podmienkam prostredia, akými sú nízke teploty, vysoká úroveň slnečného žiarenia, periodické cykly zmrazovania a rozmrazovania a obmedzenie prísunu živín, povrchy ľadovcov podporujú rozmanitú škálu života," uviedli autori štúdie. Tí nedokážu s istotou uviesť, aký je vek týchto mikroorganizmov, ale z výskumov realizovaných v minulosti vyplýva, že je možné oživiť mikróby, ktoré boli uväznené v ľade až 10 000 rokov.
Nie je to prvýkrát, čo vedci objavili prekvapivé množstvo mikroorganizmov žijúcich v tibetských ľadovcoch. Tím, ktorý analyzoval ľadové jadrá v roku 2020, objavil 33 rôznych skupín vírusov žijúcich v ľade píše Live Science. Až 28 z nich nebolo dovtedy zaznamenaných. Prekvapivá mikrobiálna diverzita v ľadovcoch spojená s nárastom topenia zamrznutej masy v dôsledku klimatických zmien zvyšuje podľa odborníkov šance, že potenciálne nebezpečné mikróby (s najväčšou pravdepodobnosťou baktérie) uniknú do voľnej prírody a spôsobia v nej zmätok. "Patogénne mikróby zachytené v ľade by mohli spôsobiť lokálne epidémie a dokonca aj pandémie, ak sa uvoľnia do životného prostredia," vysvetľujú vedci.
Ľadovce Tibetskej náhornej plošiny by sa mohli stať ohniskom budúcich pandémií
Niektoré z novoobjavených baktérií by mohli byť veľmi nebezpečné pre ľudí aj iné organizmy. Experti identifikovali v spomínanom katalógu TG2G až 27 000 potenciálnych faktorov virulencie, čiže molekúl, ktoré pomáhajú baktériám napadnúť a kolonizovať potenciálnych hostiteľov. Členovia vedeckého tímu poukázali na fakt, že približne 47 percent z nich nebolo nikdy predtým zaznamenaných, a preto neexistuje spôsob, ako zistiť, aké nebezpečné môžu byť. Baktérie majú jedinečnú schopnosť vymieňať si veľké časti svojej DNA s inými baktériami, čo je známe ako mobilné genetické elementy (MGE). Takže aj keď krátko po rozmrazení uhynú, stále môžu preniesť časť svojej virulencie na iné baktérie, s ktorými prídu do kontaktu. Táto genetická interakcia medzi ľadovcovými mikróbmi a modernými mikroorganizmami by mohla byť obzvlášť nebezpečná. Ľadovce Tibetskej náhornej plošiny by sa mohli stať ohniskom budúcich pandémií, pretože privádzajú vodu do mnohých vodných tokov vrátane rieky Jang-c'-ťiang, Žltej rieky a rieky Ganga, ktoré zásobujú najľudnatejšie krajiny sveta Čínu a Indiu.
Tento potenciálny problém sa však nebude týkať len Ázie. Na Zemi je viac ako 20 000 ľadovcov, ktoré pokrývajú približne desať percent zemskej hmoty planéty a každý z nich má pravdepodobne svoje vlastné jedinečné mikrobiálne spoločenstvá. V apríli 2021 štúdia využívajúca satelitné snímky ľadovcov zistila, že takmer všetky vykazovali zrýchlené tempo úbytku ľadu medzi rokmi 2000 a 2019, čo zvyšuje riziko, že mikróby spôsobujúce pandémiu môžu unikať kdekoľvek na planéte. Experti upozorňujú, že potenciálne zdravotné riziká týchto mikróbov je potrebné vyhodnotiť ešte predtým, ako sa uvoľnia zo svojej ľadovej skrýše.
Spomínaná štúdia má ale aj pozitívny aspekt. Genetické záznamy mikrobiálnych spoločenstiev, ako je katalóg TG2G, by sa mohli použiť ako súpravy nástrojov na bioprospecting, čiže skúmanie prírodných systémov s cieľom nájsť nové látky, ktoré môžu mať využitie v medicíne, kozmetike a iných technológiách. Podobné databázy sú veľmi dôležité, najmä ak novoobjavené druhy v budúcnosti vyhynú. Ide o jav, ku ktorému pravdepodobne dôjde, ak sa nedokážu prispôsobiť zmenám vo svojom prirodzenom prostredí.
