ANKARA/ATÉNY - Spor medzi Tureckom a Gréckom už trvá nejaký čas. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok dokonca vyhlásil, že odmieta komunikovať s Gréckom. Vo svojom ohnivom prejave počas osláv však zašiel ešte ďalej a povedal, že Grékov treba pochovať.
Zdá sa, že oslavy pádu Konštantínopolu (dnešný Instabul) môžu byť rozbuškou v pretrvávajúcich sporoch medzi Tureckom a Gréckom. Turecký prezident si totiž počas víkendových osláv nekládol servítky pre ústa. Predstavil jasnú víziu supermocnosti. Grécke médiá jeho slová odsúdili.
Archívne VIDEO Vstup Fínska a Švédska do Aliancie nie je agresívnou expanziou NATO, hovorí Korčok
Grékov musíme pochovať rovnako, ako kedysi Byzantíncov
Grécky portál skai.gr hodnotí jeho prejav k 569. výročiu pádu Istanbulu ako extrémne agresívny a s jasnými hrozbami voči Grécku a Západu. Erdogan totiž vyhlásil, že sa Turci majú zjednotiť a pochovať "dnešných Byzantíncov" rovnako, ako kedysi Osmania dorazili umierajúcu rímsku ríšu. To si Gréci vykladajú ako osobný útok. Oslavy boli podľa nich urážlivé a gýčovité.
"Turci sa musia zjednotiť, pretože národné záujmy tejto krajiny sú dôležitejšie ako politika. Rovnako ako naši predkovia pochovali Byzanciu, dúfajme, že aj my budeme vďaka našej vízii 2053 schopní poslať dnešných Byzantínčanov, ktorí proti nám intrigujú, do prepadliska dejín," vyhlásil pred tisíckami divákov.
Logistická supermocnosť
Podľa jeho plánov chce z Turecka do roku 2053 spraviť "logistickú supermocnosť", ekologického lídra a ešte väčšie lákadlo pre turistov ako dnes. Svoju víziu chce vystavať na tzv. tureckom modeli, ktorý je vraj najlepšou demokraciou na svete a stihnúť to chce práve do spomínaného roku. Práve vtedy totiž uplynie 600 rokov od dobytia Konštantinopolu, dnešného Istanbulu.
Turci v nedeľu výročie mohutne oslávili. Erdogan udalosť využil k mítingu so svojimi priaznivcami, ktorých si pozval na Atatürkovo letisko. Predniesol tam slová, ktoré posunuli už aj tak chatrné turecko-grécke diplomatické vzťahy do ešte hlbšieho konfliktu. Pred ľuďmi sa totiž tváril ako ochranca utláčaných národov s tým, že v tejto súvislosti prebiehajú špeciálne operácie v Sýrii a Líbyi. "Hovoríme stop v Líbyi, Sýrii, Iraku, Stredozemnom mori a Egejskom mori," povedal provokatívne turecký prezident podľa korešpondenta portál skai.gr v Istanbule. Niektoré Grécke portály si to vyložili ako priamu provokáciu.
Oslavy historickej udalosti sa v Istanbule konali aj pri mešite Hagie Sofie. Tá je symbolom dobytia mesta Osnanmi a jej strata znamenala pre kresťanský svet tragédiu. Udalosti z roku 1453 tiež viedli k definitívnemu zániku Byzantskej ríše. Podľa záberov sa nad chrámom objavili početné videoprojekcie. Zatiaľ čo diváci sledovali, ako sa nad budovou menia motívy, mužský hlas im k tomu rozprával o veľkosti mladého vládcu.
Gýč a urážka
Práve podoba osláv Grékov pobúrila. Odborníci, politici i médiá označili celú akciu za gýč a urážku, napísal denník The Times. Atény si však všímajú aj ďalší Erdoganov výrok, v ktorom sa vrátil k slávnemu sultánovi a vyzdvihol, že nezískal len Istanbul. "Dobyl Srbsko, Morejský despotát (dnešný Peloponéz, pozn. red.), Atény, Dunajské kniežatstvá, Bosnu a Hercegovinu aj Albánsko. Úspešne dobyl aj ostrovy v Egejskom a Stredozemnom mori, aby aj tam mohol zaznieť hlas Osmanov," vyhlásil.
Spory medzi Tureckom a Gréckom: NATO, vzdušný priestor, zbrane a osobné urážky
Grécka vláda oznámila, že súčasný múr na hraniciach s Tureckom rozšíri o 80 kilometrov, čím chce zabezpečiť svoju pozemnú hranicu pred migrantmi. Správa prichádza v období vyhroteného napätia medzi Aténami a Ankarou, ktoré sa sporia o náleziská zemného plynu, územia a mnohé ďalšie veci. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan navyše nedávno uviedol, že už nemieni rokovať s gréckym predsedom vlády Kyriakosom Mitsotakisom.
Atény sa obávajú, že Erdogan môže v blízkej budúcnosti použiť migrantov ako politický nástroj tak, ako to urobil v roku 2020. Ankara vtedy vyhlásila, že je otvorený hraničný priechod pri rieke Marica (grécky: Evros), ktorá oddeľuje Grécko od Turecka. Tieto hranice sa vtedy v reakcii na vyhlásenie Turecka pokúsili prekročiť tisíce osôb, pripomína DPA.
Grécko teraz prezbrojuje, zatiaľ čo Turecko stále čelí sankciám za nákup ruského systému S-400. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v máji americkému Kongresu povedal, že prelety tureckých bojových lietadiel nad gréckymi ostrovmi boli "otvorenými aktmi agresie, ktoré porušujú grécku suverenitu a územné práva". Toto vyjadrenie značne zvýšilo napätie medzi Ankarou a Aténami. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis navyše Američanov v Kongrese vyzval, aby aj naďalej blokovali tureckú snahu získať stíhačky F-16. Erdogan to nezabudol okomentovať a zašiel aj k osobným výpadom. S Mitsotakisom už vraj "nikdy neprehovorí".
Erdogan odmieta rokovať s predstaviteľmi Grécka
Erdogan v stredu oznámil, že ďalej odmieta rokovať s predstaviteľmi Grécka pre pokračujúci spor nad ostrovmi a vzdušným priestorom v Egejskom mori. "Už s nimi nebudeme mať bilaterálne stretnutia," povedal Erdogan v tureckom parlamente. "Viete, že sme s Gréckom mali dohodu o strategickom stretnutí rady. Včera som nášmu ministrovi zahraničných vecí oznámil, že túto dohodu rušíme," pokračoval. Turecko a Grécko uzavreli túto dohodu o rozvíjaní vzájomnej spolupráce ešte v roku 2010.
Západ odmieta spochybňovanie gréckej suverenity
Grécky premiér tento týždeň v Bruseli uviedol, že sa nebude púšťať do vymieňania osobných urážok s Erdoganom. Podľa jeho slov Turecko ohrozuje jeho krajinu a Ankara "premárnila možnosť" na zlepšenie vzťahov. Tureckí predstavitelia tvrdia, že Grécko rozmiestnilo na ostrovoch v Egejskom mori vojakov, čo je v rozpore s mierovými zmluvami podpísanými po prvej a druhej svetovej vojne.
Atény na margo týchto tvrdení uviedli, že vojaci sú na ostrovoch v Egejskom mori pre to, lebo sú tureckí vojaci, bojové lietadlá a výsadkové lode rozmiestnené na tureckom pobreží Egejského mora. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v utorok zopakoval, že ak bude Grécko naďalej posielať vojakov na ostrovy v Egejskom mori, Ankara spochybní jeho suverenitu nad týmto územím. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok podporil Atény a odsúdil akékoľvek spochybňovanie suverenity gréckeho územia. Nemeckí vládni predstavitelia uviedli, že akékoľvek otázky týkajúce sa suverenity členských štátov EÚ sú "neprijateľné" a vyzvalo obe štáty, aby naďalej komunikovali.
Turecko sa obáva vstupu Fínska a Švédka do NATO, požaduje konkrétne návrhy
Turecko nedostalo "konkrétne návrhy" na rozptýlenie svojich obáv ohľadom vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. V stredu to na pôde parlamentu uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Turecko chce podľa Erdogana vidieť "úprimný" prístup Švédska a Fínska k obavám Ankary. Dodal, že Turecko svoj názor nehodlá zmeniť, pokiaľ neuvidí konkrétne a záväzné kroky zo strany Štokholmu a Helsínk. Krajina ešte predtým uviedla, že proces vstupu Fínska a Švédska do NATO so dopredu neposunie, kým tieto krajiny nevyhovejú bezpečnostným požiadavkám Ankary.
"Veľmi jasne sme vyjadrili náš odkaz, že proces sa dopredu neposunie, kým nebudú prijaté bezpečnostné požiadavky Turecka prostredníctvom konkrétnych krokov a v rámci určeného časového plánu," povedal po stretnutí hovorca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin. "Povedali nám, že rozumejú bezpečnostným obavám Turecka. Uvidíme však, aké kroky podniknú," pokračoval Kalin a dodal, že dialóg bude pokračovať.
Turecký líder tiež povedal, že námietka Turecka voči žiadosti Fínska a Švédska o vstup do NATO nebola "oportunizmom", ale skôr otázkou národnej bezpečnosti. Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa po desaťročiach odchýlili od politiky neutrality. Stalo sa tak z dôvodu ich obáv, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Začiatok prístupových rokovaní týchto severských krajín však zablokovalo Turecko.
Erdogan tvrdí, že poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku v roku 2016. Delegácie oboch severských krajín minulý týždeň navštívili Ankaru. Hovorca tureckého prezidenta po rozhovoroch uviedol, že Ankara zaznamenala pozitívny postoj k uvoľneniu tzv. zbrojného embarga, ktoré voči nej v roku 2019 zaviedli Fínsko i Švédsko.
