BRATISLAVA - Rusko sa zavretím plynového kohútika vyhráža prakticky od začiatku vojny. V prípade troch krajín už nejde len o vyhrážky. Ruský Gazprom vzniesol požiadavku, že za plyn je potrebné platiť v rubľoch. Väčšina krajín však postupuje podľa nového mechanizmu a otvorili si dva účty. To však Finsko, Bulharsko aj Poľsko odmietli.
Európski odberatelia už týždne skúmajú, či novým mechanizmom neporušia európske sankcie. EÚ poskytla krajinám dva písomné pokyny, ale ani v jednom z nich výslovne neuviedla, že by otvorením rubľových účtov porušili sankcie EÚ voči Moskve za jej inváziu na Ukrajinu, ktorá pokračuje od konca februára. Niektoré krajiny ako napríklad Holandsko kritizujú nejasný postoj EK. Tri sa odmietli mechanizmu podriadiť. Minister hospodárstva Richard Sulík na dnes ohlásil tlačovku na tému znižovanie závislosti od ruského plynu spolu s generálným riaditeľom SPP Richardom Prokypčákom.
VIDEO Nahradiť ruský plyn by mohli dodávky z USA, Kataru či Nórska
Prvá hrozba
Cena plynu pre európsky trh sa v reakcii na začatie útoku ruských vojsk na Ukrajinu zvýšila viac ako o tretinu a dostala sa vysoko nad hranicou 100 eur za megawatthodinu (MWh). V priebehu marca ďalej stúpala a dostala sa takmer na 350 eur za MWh, neskôr ale opäť klesla. Rusko 8. marca prvýkrát od napadnutia Ukrajiny otvorene pohrozilo prerušením dodávok plynu, ktorý do Nemecka prúdi plynovodom Nord Stream 1, ak Západ zakáže dovoz ruskej ropy.
O tri dni neskôr sa lídri členských krajín EÚ sa na summite vo Versailles vyslovili za postupné ukončenie závislosti na plyne, rope aj uhlí z Ruska, ktoré aktuálne tvoria veľkú časť spotreby únie. Docieliť to chcú kombináciou nových zdrojov dodávok a tiež urýchlením odklonu od fosílnych palív a ďalšími krokmi.
Putinov dekrét
Koncom marca ruský prezident Vladimír Putin uviedol, že Rusko už za plyn určený pre Európu nebude brať eurá ani doláre, platby sa chystá požadovať v rubľoch. Opatrenie sa týkalo krajín, ktoré Rusko považuje za nepriateľské a ktoré proti Rusku zavádzajú tvrdé ekonomické sankcie. Dekrét podpísal posledný marvocý deň. Putin zároveň dodal, že yhlásil tiež, že pokiaľ sa platby neuskutočnia, budú zmluvy o dodávkach plynu pozastavené. Takmer všetky krajiny túto požiadavku odmietli.
Nový mechanizmus - dva účty nie sú porušením sankcií
Čo sa týka Slovenska, aprílové dodávky sme zaplatili, ďalší hraničný termín bol 20. mája. Spolu s ostatnými krajinami sme mali ešte niekoľko týždňov, aby sme spôsob platby vyriešili. Európska komisia v apríli vyzvala európske podniky, ktorých zmluvy o dodávkach plynu s Ruskom stanovujú platby v eurách či dolároch, že by nemali pristúpiť na platby v rubľoch. Do hry neskôr vstúpil nový, aj keď mierne mätúci, mechanizmus.
Podľa nového mechanizmu si klienti Gazpromu musia otvoriť v Gazprombank dva účty – jeden v zahraničnej mene a jeden v rubľoch. Peniaze za plyn zložia v zahraničnej mene na prvý účet. Gazprombank potom tieto peniaze v mene klienta prevedie na ruble a uloží na jeho rubľový účet v Rusku. Z toho potom zaplatia plynárenské spoločnosti Gazprom za dodávky plynu.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na informovaných úradníkov uviedla, že Európska komisia odporučila spoločnostiam, aby si pre platby za plyn neotvárali bankový účet v rubľoch pri Gazprombank. Vo svojich oficiálnych písomných pokynoch vládam ale neuviedla, že by takýto postup znamenal porušenie sankcií. Aj preto väčšina krajín pristúpila na tento systém. V polovici mája EK uistila krajiny a energetické spoločnosti, že ak pošlú eurá alebo doláre na účet podľa požiadaviek ruskej strany, čím bude platba z pohľadu odberateľov dokončená, sankcie tým porušené nie sú. O konverziu prijatých devíz na ruble sa už postará ruská strana.
Väčšina krajín na toto riešenie pristúpila, Slovensko nie je výnimkou
Dodávky zemného plynu na Slovensko z Ruska pokračujú na základe platných zmlúv a podľa dohodnutých objednávok. "Slovensko aprílovú faktúru zaplatilo podľa platnej zmluvy v eurách. SPP tak urobilo na základe rozhodnutia jediného akcionára, teda štátu zastúpeného MH SR. Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík rozhodol o zaplatení faktúry na základe stanoviska EÚ, že v prípade takejto platby nejde o porušenie resp. obídenie sankcií. Nedošlo ani k porušenie žiadnej platnej zmluvy, ku ktorej nebol prijatý žiaden dodatok," informoval 20. mája tlačový odbor rezortu hospodárstva.
Rovnako intenzívne podľša rezortu pokračujú aj aktivity na zabezpečenie dodávok zemného plynu aj z iných zdrojov. "Plynu je v tejto chvíli dostatok a pokračuje sa v plnení zásobníkov na budúcu vykurovaciu sezónu. Rezort hospodárstva dohliada na zvyšovanie energetickej bezpečnosti Slovenska, aby bol dostatok plynu tak pre domácnosti, ako aj pre priemysel," dodal rezort.
Slovensko však nie je jedinou krajinou, ktorá pristúpila na toto riešenie. Účty v Gazprombank si otvorila polovica z 54 klientov ruského plynárenského gigantu Gazpromu, uviedol ruský vicepremiér Alexander Novak. Energetické spoločnosti krajín tak naďalej platia a prijímajú ruský plyn, ale podrobnosti o ich dohode s dodávateľom Gazprom alebo o tom, či si otvorili účet v rubľoch, nemusia byť verejné.
Spoločnosti, ktoré platia v eurách a následne sa suma prevádza na ruble: maďarská MVM Group, nemecké spoločnosti VNG, RWE, Uniper, francúzska Engie, talianska Eni, rakúska OMV, český ČEZ, slovinský Geoplin. Všetky deklarovali, že použili taký mechanizmus, ktorý je v súlade s EÚ a sankcie porušené nie sú.
Tri krajiny odmietli a Rusko im zavrelo kohútiky
Tri krajiny sa však týmto systémom riadiť odmietli a z vyhrážok sa stala realita. Ruská spoločnosť Gazprom najprv úplne zastavila dodávky plynu do Poľska a Bulharska. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že miestne plynárenské podniky PGNiG a Bulgargaz odmietli za plyn platiť v rubľoch, ako Moskva požaduje. Gazprom neskôr uviedol, že pokračuje v dodávkach zemného plynu do Európy cez Ukrajinu v súlade s požiadavkami zákazníkov.
POĽSKO
Gazprom 26. apríla poľskú firmu PGNiG informoval, že dodávky plynu sa od 27. apríla zastavia, pretože poľský podnik odmietol za plyn platiť v rubľoch. Poľsko neskôr v máji vypovedalo zmluvu o výstavbe siete plynovodov na svojom území, ktorú v roku 1993 podpísalo s Ruskom, oznámila ministerka životného prostredia Anna Moskwová. Rozhodnutie poľskej vlády zmluvu s Ruskom vypovedať je podľa ministerky logický krok, vzhľadom na to, že Rusko prestalo plyn do Poľska dodávať. "Keď Rusko de facto porušilo podmienky zmluvy tým, že nás odstrihlo od dodávok, poľská vláda ju začala považovať za nezáväznú, pretože boli porušené dôležité podmienky," povedala.
BULHARSKO
V rovnaký deň a z rovnakých dôvodov prerušilo Rusko dodávky plynu aj do Bulharska. Krajina spotrebuje ročne zhruba tri miliardy metrov kubických plynu. Pred zastavením dodávok od Gazpromu pochádzalo 90 percent suroviny z Ruska. Bulharsko našlo v polovici mája riešenie a od júna bude odoberať skvapalnený zemný plyn (LNG) zo Spojených štátov, a to za nižšiu cenu, než akú platilo Gazpromu.
FÍNSKO
Treťou krajinou, ktorá sa odmietla podriadiť požiadavkam Ruska, je Fínsko. Fínsky operátor Gasgrid 21. mája oznámil, že dodávky plynu do krajiny Rusko prerušilo. Štátny energetický koncern Gasum uviedol, že ju Gazprom o chystanom prerušení dodávok plynu od informoval, preto boli pripravený. Pre Fínsko je však zatvorenie kohútikov oveľa menšou škodou ako napríklad pre Nemecko, Taliansko či Slovensko. Krajina je od plynu závislá len asi z 5 percent dodávok energie. Fínsky podnik predtým odmietol platiť Gazpromu za dodávky v rubľoch. Do hry však vstúpil ďalší faktor. Vláda Fínska, ktoré je neutrálnou krajinou a má s Ruskom viac ako 1300 kilometrov dlhú hranicu, v stredu schválila vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie.
Urobila tak potom, čo Rusko 24. februára vojensky napadlo Ukrajinu, ktorá tiež nie je členom NATO. Moskva predtým varovala, že pokiaľ sa Fínsko rozhodne vstúpiť do NATO, príde s odvetnými krokmi. "Dovoz plynu cez vstupný bod Imatra bol zastavený," uviedol Gasgrid. "Počnúc dneškom, počas nadchádzajúcej letnej sezóny, bude Gasum zásobovať svojich zákazníkov z iných zdrojov prostredníctvom plynovodu Balticconnector," uviedla spoločnosť Gasum. Balticconnector je obojsmerný plynovod, ktorý prepája estónske a fínske plynovodné siete. Fínsko dokonca plánuje nárok Gazpromu na platbu právne napadnúť.
Otázne Holandsko
Čo sa týka Holandska, postoj jedinej spoločnosti priamo dotknutej touto situáciou, je nejasný. Ide o spoločnosť Gasterra, ktorá je z polovice vlastnená holandským štátom. Spoločnosť odmietla zverejniť akékoľvek podrobnosti o zmluve s Gazpromom. Spoločnosť sa však ešte 20. mája vyjadrila, že nedostatok presných informácií, pokiaľ ide o sankcie, je „veľmi iritujúci“, pretože spoločnosť musí neustále brať do úvahy všetky možné scenáre. Holandské ministerstvo hospodárstva uviedlo, že v súčasnosti stále nie je jasné, čo sa stane, ak si Gasterra otvorí účet v rubľoch. "Stále chceme, aby to bolo od Komisie povedané jasne. Kým to nebude jasné, nebude to presadzovať ani vláda."
