BRATISLAVA – Diskusia okolo podpore rodinám naberá na obrátkach a medzi ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) to doslova vrie. Mnohí odborníci sa k tejto téme vo veľkom vyjadrili a ich názory sa rôznia. Dátoví analytici z projektu Dáta bez pátosu však upozorňujú, že Slovensko ako krajina je v ohrození. A to z dôvodu, že o miliardách sa rozhoduje bez dát.
Pandémia koronavírusu, potom vojna a s ňou spojená vlna utečencov z Ukrajiny a teraz inflácia. Podľa dátových analytikov ide o tretiu krízovú udalosť za posledné dva roky, ktorej musia politici na vedúcich pozíciách krajiny čeliť a riešiť ju. „Po slovensky: rast cien, hlavne základných potravín, tovarov a služieb, energií a výdavkov súvisiacich s bývaním a dopravou. To sú základné potreby nás všetkých. Celú diskusiu prípadnej pomoci postihnutým a ohrozeným skupinám sprevádza množstvo diskusií plných prevažne negatívnych, až odporných emócií,“ napísali na sociálnej sieti.
Archívne VIDEO Matovič priblížil protiinflačný balík: My si ho presadíme tak či tak, SaS nemôže povaliť ďalšiu vládu
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada vládu i parlament, aby neschválili avizované vyčlenenie pol miliardy eur na voľnočasové aktivity detí. Schválenie takéhoto návrhu posunie samosprávy podľa združenia bližšie k priepasti. Pripomína tiež, že nezodpovedné rozhodnutia tlačia samosprávu ku dnu ekonomického prežitia. Informoval o tom ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. ZMOS tiež pripomína, že nezodpovedné rozhodnutia tlačia samosprávu ku dnu ekonomického prežitia. Mestá a obce majú podľa neho na svojich pleciach viac ako 4300 kompetencií, popritom sú sponzorom štátu a neraz aj jeho bankomatom. Zabúdať netreba podľa združenia na fakt, že v rámci vývoja financií v samosprávach je už v tomto roku deficit takmer 350 miliónov eur.
Dátoví analytici preto poukázali na to, že obce, mestá, mestské časti či kraje sa musia riadiť dopredu schváleným rozpočtom, ktorý zastupiteľstvá schvaľujú rok dopredu. Východiskom pre tieto rozpočty je materiál ministerstva financií, kde sú detailne rozpísané predpokladané príjmy pre každú obec či kraj. Ako analytici dodali, napriek roku 2020, kedy začala pandémia koronavírusu, mali samosprávy v roku 2021 napriek koronavírusu a lockdownov nárast príjmov o 4 percentá, tento rok to je dokonca nárast 5 percent, vďaka čomu si niektoré samosprávy upravili rozpočty a počítajú s príjmami vyššími o jedno či dve percentá, ako bol pôvodný návrh. V roku 2023 sa už teraz počíta dokonca so 7-percentným nárastom príjmov.
„Vývoj daňových príjmov samospráv (u obcí je veľkou časťou príjmov aj daň z nehnuteľností a ostatné príjmy) je všeobecne pozitívny, ale v inflačnom prostredí nemusí byť rast príjmov zvlášť pre malé obce dostatočný na kompenzovanie nárastu nákladov. Každá ďalšia prognóza daňových príjmov prináša stále pozitívnejšie správy a vyššie dane, čo súvisí s neustálym rastom platov tak v súkromnej ako aj v štátnej správe (v štátnej správe je plat za 2021 nad 1700 eur voči priemeru 1331 v celom hospodárstve a zaznamenal aj rast),“ upozornili analytici s tým, že už za posledné štyri mesiace tohto roka je vývoj daňových príjmov fyzických osôb rast o 10 percent oproti roku 2021. Poukázali aj na fakt, že Európska únia vyčíta Slovensku vysoké daňovo-odvodové zaťaženie zamestnaných a podnikajúcich osôb.
„Riešením je ZNÍŽENIE DANÍ a ponechanie VIAC peňazí zamestnaným alebo podnikajúcim ľuďom. Ponúka sa buď zníženie sadzieb, ich úprava alebo zvýšenie nezdaniteľných položiek (nezdaniteľná časť základu dane, daňový bonus na deti, sadzba dane). Ktoroukoľvek cestou sa zodpovední vyberú, pričom dnes preferujú zvýšenie daňového bonusu, čo ovplyvní menšiu časť zamestnaných a určite ani nepomôže všetkým strádajúcim. Veľmi dôležitý fakt: domácností je na Slovensku 1,8 milióna, ale nezávislé deti má iba 700 tisíc. Dve tretiny domácností deti nemá,“ uviedli dátoví analytici.
Poukázali na to, že aj keď samosprávam tento rok porastú príjmy o zhruba 3 percentá, v roku 2023 ich rast stagnuje, a to najmä v kapitole „daň z príjmu“. Analytici upozornili aj na to, že každých 10 eur na 1 milión závislých detí pripravuje samosprávy o 100 miliónov eur ročne. Napriek tomu však štát pripravovanou úpravou a znížením efektívnej dane z príjmu urobí to, čo Európska únia požaduje, a to, že klesne daňové zaťaženie zamestnancov a živnostníkov.
„Potiaľ dobre. Vôbec sa nič neplánuje urobiť s odvodmi, ktorých výška je ďaleko väčším problémom a zostáva bremenom. Štát určite spraví kroky, ktoré budú mať dopad na príjmy samospráv a tie sa znížia, čo prispeje k nižšiemu objemu príjmov verejnej správy, ktoré sú na Slovensku vysoké. Vláda a poslanci veľa taja. Straníci sú zvyknutí tak pracovať a nepracovať v tíme. Preto nemáme prístup k materiálom predkladaným na vládu, lebo nie sú predkladané. Myšlienky a nápady sú diskutované na tlačovkách a koaličných radách, ktoré sú zahalené tajomstvami a nie sú diskusnými fórami, kde je možné očakávať "dobré riešenia",“ konštatovali analytici s tým, že neexistujú žiadne dáta v povinných prílohách o dopadoch návrhov na verejné financie. A tak musia dáta čerpať z tlačových konferencií či príspevkov na sociálnej sieti.
„Takto sa pracovať nedá. Slovensko má trvalý problém s transparentnosťou, s dostupnosťou dát a s ich analýzou. Trvalo a dlho kritizujeme katastrofické vyjadrenia ku kovidu, k delte, k omicronu, k verejným financiám a teraz k situácii v samosprávach. Deje sa to bez dát, bez ich dostupnosti a na základe referencií na tlačovky a média. Takto sa krajina, mesto, obec neriadi. Môže sa, ale je to cesta do pekla. Budeme to aj naďalej kritizovať. Akékoľvek emócie sprevádzajúce tento prevládajúci mód strašenia sú negatívne a riešenia žiadne,“ upozornili s tým, že mestá a obce nepotrebujú viac financií, ale viac trasparentnosti a menej úradníkov, byrokratov či neschopných analytikov. A to z dôvodu, že ekonomike Slovenska sa darí, počty zamestnaných rastú, pričom krízové situácie treba riešiť s chladnou hlavou a bez politikov a strašiakov.
