BRATISLAVA – Dobrá aj zlá správa. Koronavírus už nepatrí k témam číslo jedna. V našich zemepisných šírkach síce stále pribúdajú nakazení, oproti počtom, ktorým sme čelili ešte pred pár mesiacmi, je ich však výrazne menej. Covid-19 tu však stále s nami je, lekár Peter Sabaka vysvetlil, akým spôsobom celý čas fungoval a menil sa a poukázal aj na to, kedy stratí úspešnosť vo svojom šírení sa. Má však aj zlú správu.
Sabaka vysvetlil, že vírusy mutujú tak, že keď sa množia, ich RNA sa prepisuje z materského reťazca na mnoho kópií dcérskych reťazcov. Keďže vírusy sú pomerne primitívne a jednoduché biologické stroje, ich prepis nie je veľmi presný a vzniká pri ňom množstvo chýb. Prirovnal to k situácii pri prepise textu, kedy vymeníme jedno písmenko za iné a náhodou tak vznikne slovo s iným významom, alebo sa jeho význam úplne stratí.
„Pri prepise vírusovej RNA sa prepisujú gény. Väčšina chýb pri prepise génov funkciu bielkoviny, ktorú gén kóduje, buď nezmení, alebo ju zhorší alebo aj úplne ´pokazí´ a gén sa stane nefunkčným. Len málokedy sa stane, že sa pri prepise a náhodnej chybe gén ´vylepší´,“ vysvetli. Napriek tomu však k takejto situácii občas dôjde. „Potom nastupuje prirodzený výber a ten sa už postará o to, že sa budú ďalej viac množiť tie kópie vírusu, v ktorých sa gén zodpovedný za prenos vírusu, (v prípade SARS-CoV-2 je to gén pre spike proteín) zmenil tak, že funguje lepšie. Teda že sa vďaka tejto zmene vírus lepšie šíri, “ ozrejmil.
Okrem toho ale vírus obsahuje aj gény, ktoré nie sú priamo zodpovedné za jeho prenos z človeka na človeka, ale napríklad za to, ako sa dokáže šíriť po tele, unikať vrodenej imunite či aké škody spôsobí v organizme. „To sú napríklad gény, ktoré regulujú životný cyklus vírusu alebo vzpínajú obranné mechanizmy ľudských buniek (deaktivujú našu obranu). Schopnosť vírusu vyvolávať chorobu voláme virulencia,“ uviedol.
Vírus podľa jeho slov nepotrebuje byť tak virulentný, aby človeka zabil. Potrebuje byť ale dostatočne virulentný na to, aby sa rozšíril v bunkách našich slizníc a vyvolal kašeľ a kýchanie. Taktiež musí byť schopný vzdorovať nášmu vrodenému imunitnému systému tak dlho, aby bol schopný preniesť sa. „Gény pre virulenciu teda nepotrebuje vírus boh vie ako výkonné. Stačí tak akurát. SARS-CoV-2 bol ale napred veľmi virulentný vírus. Ak sa ale objavila náhodná mutácia, ktorá virulenciu oslabila, vírusu to nevadilo a ak sa čírou náhodou v takomto víruse objavila aj mutácia ktorá zabezpečila jeho vyššiu infekčnosť, vznikol menej virulentný, menej smrtiaci variant, ktorý sa následne stal dominantným,“ vysvetlil Sabaka.
Keďže pri génoch zodpovedných za prenos funguje prirodzený výber, ktorý uprednostňuje „lepšie gény“, tak sa postupnými prepismi stával vírus čoraz nákazlivejším. „Pri génoch pre virulenciu (alebo aj úsekoch S proteínu ktoré sú zodpovedné skôr za virulenciu ako za prenos) ale takýto prirodzený výber nefunguje, pretože vyššia virulencia vírusu nepomôže. A keďže, ako sme vraveli, chyby ktoré funkciu zhoršia sa objavia častejšie ako tie, čo ju vylepšia, neodvratne sa vírus stával menej virulentným,“ uviedol. Poukázal však aj na to, že to samozrejme nefunguje donekonečna a tento proces narazí na svoj limit, kedy ďalší pokles virulencie povedie k tomu, že vírus bude menej „úspešný“ vo svojom šírení sa a takýto klon sa tak už viac nerozšíri.
Všetko sa tak podľa neho udialo náhodou. Pri náhodnej zmene prepisu sa však skôr udeje to, že sa funkcia génu zhorší, ako to, že sa zlepší. „Je to ako keď prepisujete báseň a robíte pri tom chyby. Len s veľmi malou pravdepodobnosťou sa týmito chybami báseň stane krajšou, aj keď možné to je,“ vysvetlil.
Okrem týchto dobrých správ má však známy lekár aj zlé. „V Nature uverejnili štúdiu, podľa ktorej protilátky ľudí, ktorí neprekonali infekciu predošlými variantmi, ani neboli očkovaní, ale ochoreli len na omikron, nie sú veľmi účinné v neutralizácii alfa alebo delta variantu. A pozor, delta nezmizla,“ upozornil. Len sa podľa jeho slov šíri naozaj veľmi málo. Protilátky očkovaných, ktorí následne prekonali omikron, však dokážu neutralizovať deltu aj omikron. „Ak by sme žili v Portugalsku, povedal by som si že no a čo. My ale žijeme niekde úplne inde,“ dodal. Portugalsko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou zaočkovanosti. Na Slovensku dostalo dve dávky vakcíny zatiaľ iba niečo málo ako 50 percent ľudí.
