CAMBRIDGE - Výskum Jona Roozenbeeka z Univerzity v Cambridge poukazuje na dlhodobé zlyhanie ruskej propagandy v ukrajinskom regióne Donbas, ku ktorému došlo po prvej invázii Ruska v roku 2014. Dezinformačná kampaň Kremľa vraj dlhodobo pokrivkávala s informáciami, ktoré by vo vojnou zničenej oblasti podporovali Rusko.
Štúdia Jona Roozenbeeka realizovaná v rokoch 2016-2020 uvádza, že po roku 2014, keď boli spravodajské médiá v takzvaných ľudových republikách Doneck a Luhansk násilne ovládané povstalcami podporovanými Ruskom, boli snahy o nastolenie proruskej identity veľmi slabé. Doktorand z Univerzity v Cambridge na základe analýzy viac ako štvorročného mediálneho obsahu tvrdí, že takéto minimálne úsilie malo pravdepodobne zanedbateľný vplyv na vedomie rusky hovoriacich Ukrajincov v Donbase. Napríklad Vladimír Putin dlhodobo hovorí o Novorusku v snahe vzkriesiť terminológiu z čias Kataríny Veľkej, keď bol týmto názvom označovaný Donbas, ktorý v tom období dočasne patril Ruskej ríši.
Putin sa práve na základe tohto historického momentu opiera o ideológiu, že región patrí Rusku. V období, keď vlny propagandy démonizovali ukrajinskú vládu, ale výraz Novorusko takmer upadol do zabudnutia. Roozenbeek sa domnieva, že išlo o základnú chybu, ku ktorej dochádza pri akomkoľvek pokuse niečo natrvalo rozdeliť. Namiesto budovania identity sa totiž takmer celé úsilie ruskej propagandy sústredilo na to, aby označilo vedenie Kyjeva za fašistické a zameralo sa na bizarnú potrebu denacifikáciie. Cieľom bolo vytvoriť stav v psychológii označovaný ako vonkajšia skupina, na ktorú sa zameria nepriateľstvo.
Propagandistické príbehy v štýle Novoruska
Autor výskumu však upozorňuje, že keď Rusko presúva svoju vojnu na Donbas, môže šíriť propagandistické príbehy v štýle Novoruska v regióne aj ďaleko za ním s cieľom ospravedlniť zaberanie pôdy a vojnové zverstvá a zároveň tvrdiť, že tieto akcie sú podporované miestnym obyvateľstvom. Vyzýva preto na preventívne globálne odhalenie predstavy, že ideologické projekty ako Novorusko majú hlboké korene v regióne a že miestni obyvatelia sa v minulosti už týmto mýtom podrobili. V opačnom prípade riskujeme, že takéto klamstvá sa na Západe ujmú vďaka politikom, ktorí sympatizujú s Kremľom. "Osem rokov ruskej propagandy nedokázalo poskytnúť presvedčivú alternatívu k ukrajinskej národnosti vo východnej Ukrajine," píše v štúdii, ktorá je dostupná na webovej stránke Univerzity v Cambridge a bude súčasťou knihy ‘Influence, Information and War in Ukraine.’
"Rozhodnutie Kremľa uprednostniť mimoskupinové nepriateľstvo pred budovaním identity v rámci skupiny a jeho obrovské precenenie klamstiev o neexistujúcich ukrajinských fašistoch, sú kľúčovými dôvodmi, prečo bola invázia po strategickej a logistickej stránke katastrofou. Ak sa na Západe začnú šíriť nezmysly o Novorusku alebo iné ideologické formulácie, mohlo by sa to skončiť tak, že budú použité ako nátlak na Ukrajinu, aby sa vzdala veľkých častí svojho územia. Vlečúca sa vojna na Donbase totiž spôsobí celosvetové problémy," poznamenal Roozenbeek, ktorý použil na zber dát v rokoch 2014 až 2017 algoritmickú analýzu viac ako 85 000 tlačených a online článkov z tridsiatich miestnych a regionálnych médií v Luhansku a Donecku. Vzorce ich obsahu zmapoval pomocou kľúčových slov a fráz po prvej ruskej invázii na Ukrajinu.
Zatiaľ čo polovica tlačených médií informovala o bežných aktivitách ako šport či zábava, tak iba zhruba 36 percent sa venovalo formovaniu identity prostredníctvom propagandy. Mnohé sa opierali o paralely s druhou svetovou vojnou a len jeden denník venoval pozornosť Putinovmu konceptu Novoruska. Premeškané tak boli zjavné príležitosti využitia histórie na propagandu budovania identity, akými bola napríklad skutočnosť, že časť Donbasu sa v roku 1918 vyhlásila za Sovietsku republiku. V médiách zároveň absentovala téma Sovietskeho zväzu. Takýto vzorec sa do značnej miery replikoval v online spravodajských médiách, ktoré však boli iniciatívnejšie v pokusoch démonizovať mimoskupinovú kyjevskú vládu vrátane využívania angličtiny na šírenie propagandy na medzinárodnej úrovni.
Putin podcenil silu ukrajinskej národnej identity
Roozenbeek narazil na niekoľko príbehov o vlasteneckých kultúrnych podujatiach organizovaných kremeľským vedením v Luhansku. Všetko sa dialo napriek tomu, že plánovaná propaganda v Donbase výslovne vyzývala na pestovanie imidžu benevolentného Ruska zdôrazňovaním filozofie "ruského sveta". Takáto stratégia je všeobecne považovaná za dielo bývalého šéfa kremeľskej propagandy Vladislava Surkova. Často je označovaný za Putinovho bábkara, ktorý rád opisuje potrebu vybudovať a presadzovať ideológiu kultúrnej suverenity v Ruskom okupovanom Donbase, čiže ideológiu, ktorá môže byť odrazovým mostíkom k štátnosti. "Napriek dôležitosti, ktorá sa pripisovala budovaniu identity a ideológie, sa po prevzatí moci v Luhansku a Donecku podporovalo len veľmi málo identity," skonštatoval Roozenbeek. Putin podľa neho veľmi podcenil silu ukrajinskej národnej identity, dokonca aj v Donbase, a precenil silu svojej propagandistickej mašinérie na okupovanom území Ukrajiny.
