NEW YORK - Relativita je jednou z najznámejších vedeckých teórií 20. storočia. Vedeli ste však, že sa nachádza všade okolo nás? Vďaka tejto teórii sa dajú napríklad vysvetliť fyzikálne javy, ktoré máme dennodenne na očiach.
Teória relativity, ktorú sformuloval v roku 1905 Albert Einstein, vysvetľuje správanie sa objektov v priestore a čase. Možno ju dokonca použiť aj na vysvetlenie existencie čiernych dier, ohýbania svetla v dôsledku gravitácie či fungovania planét a vesmírnych telies vo vesmíre, uvádza Live Science. Nedeje sa to však len vo vesmíre. Viacero príkladov relativity v praxi môžeme pozorovať aj v našom každodennom živote. Každý jeden takýto jav je dôkazom toho, že Einstein mal skutočne pravdu.
Magnetizmus
Ak vezmete drôt a presuniete ho cez magnetické pole, vytvoríte elektrický prúd. Nabité častice v drôte sú ovplyvnené meniacim sa magnetickým poľom, ktoré núti niektoré z nich pohybovať sa a vytvára prúd. Ale teraz si predstavte drôt v pokoji a magnet v pohybe. V tomto prípade sa nabité častice v drôte (elektróny a protóny) už nepohybujú, takže magnetické pole by ich nemalo ovplyvňovať. No napriek tomu je to stále tak.
Thomas Moore, profesor fyziky na Pomona College v Claremont v Kalifornii, používa princíp relativity na demonštráciu Faradayovho zákona, ktorý hovorí, že meniace sa magnetické pole vytvára elektrický prúd. "Keďže toto je základný princíp transformátorov a elektrických generátorov, každý, kto používa elektrinu, zažíva účinky relativity," povedal Moore pre Live Science.
Zlatá farba
Zlato je ťažký prvok, takže elektróny sa pohybujú dostatočne rýchlo na to, aby nárast hmotnosti a skrátenie dĺžky boli významné, uvádza Heidelbergova univerzita v Nemecku. Biele svetlo je zmesou všetkých farieb dúhy, ale v prípade zlata, keď sa svetlo absorbuje a reemituje, vlnové dĺžky sú zvyčajne dlhšie. To znamená, že zmes svetelných vĺn, ktoré vidíme, má tendenciu mať menej modrej a fialovej. Pretože žlté, oranžové a červené svetlo majú dlhšie vlnové dĺžky ako modré svetlo, zlato sa podľa BBC javí ako žltkasté.
Odolnosť zlata voči korózii
Podľa článku v časopise Gold Bulletin je účinok teórie relativity na elektróny zlata je tiež jedným z dôvodov, prečo tento kov nekoroduje a nereaguje takmer s ničím. Zlato má vo svojom vonkajšom obale iba jeden elektrón, no stále nie je také reaktívne ako vápnik alebo lítium. Elektróny v zlate sú ale ťažšie, ako by mali byť. Pohybujú sa pri jadre atómu blízko rýchlosti svetla a zvyšujú svoju hmotnosť. To znamená, že najvzdialenejší elektrón sa pravdepodobne nenachádza tam, kde by mohol s čímkoľvek reagovať.
Ortuť ako kvapalina
Ortuť patrí tiež medzi ťažké kovy. Jej atóm s elektrónmi sa preto správa preto podobne ako atómy zlata. Väzby medzi atómami ortuti sú však slabé, čo má za následok jej topenie pri nižších teplotách. Preto ju poznáme ako kvapalinu, informuje Chemistry World.
Slnko a svietivosť
Bez Einsteinovej najznámejšej rovnice (E = mc^2) by Slnko a ostatné hviezdy nesvietili. Podľa Ohio State University intenzívne teploty a tlaky v strede našej materskej hviezdy neustále stláčajú štyri samostatné atómy vodíka do jedného atómu hélia. Hmotnosť jedného atómu hélia je len o niečo menšia ako hmotnosť štyroch atómov vodíka. Čo sa stane s extra masou? Priamo sa premieňa na energiu, ktorá sa na našej planéte prejavuje ako slnečné svetlo.
