LOS ANGELES - Vedci z Kalifornskej univerzity (UCLA) počas svojho výskumu pozorovali výskyt postakútnych následkov ochorenia COVID-19 u rôznych skupín pacientov. V časopise Journal of General Internal Medicine zároveň poukazujú na dôležitosť hľadania súvislostí, ktoré spôsobujú túto diagnózu.
Podľa výsledkov výskumu amerických vedcov sa u 30 percent osôb liečených na covid vyvinuli postakútne následky tohto ochorenia (PASC). V odbornej literatúre sú tieto problémy označované aj ako dlhodobý covid. Táto diagnóza sa najčastejšie prejavuje u ľudí, ktorí boli hospitalizovaní, u pacientov s cukrovkou a vyšším indexom telesnej hmotnosti. Naopak, menšiu pravdepodobnosť PASC majú osoby zahrnuté do programu, ktorý pomáha s nákladmi na zdravotnú starostlivosť (Medicaid) v porovnaní s tými, ktorí majú komerčné zdravotné poistenie alebo pacienti, ktorí podstúpili transplantáciu orgánu.
S týmto syndrómom sa nespájali faktory ako etnická príslušnosť, vyšší vek a socioekonomický status, hoci práve tie boli spojené s ťažkým priebehom covidu a vyšším rizikom úmrtia. Z 309 ľudí trpiacich postakútnymi následkami sa najviac sťažovalo na únavu a dýchavičnosť (31 percent a 15 percent) u hospitalizovaných pacientov a stratu čuchu (16 percent) u ambulantných pacientov.
Počas pandémie sa nedarilo definovať výskyt a rizikové faktory dlhodobého covidu. Odborníci sa snažili vyhodnotiť jeho spojenie s demografickými a klinickými charakteristikami s cieľom navrhnúť najefektívnejšiu liečbu. Vedci z UCLA zahrnuli do svojej štúdie 1038 ľudí, ktorí boli zapísaní do Ambulantného programu tejto univerzity od apríla 2020 do februára 2021. U 309 z nich sa vyvinul PASCL. Do tejto kategórie boli zaradené osoby, ktoré sa sťažovali na pretrvávajúce symptómy 60, resp. 90 dní po prekonaní infekcie alebo hospitalizácii. Medzi potenciálne slabé stránky štúdie patrí subjektívna povaha hodnotenia symptómov samotnými pacientmi, ako aj obmedzený počet zdravotných problémov, ktoré jej autori hodnotili a limitované informácie o už existujúcom stave pacientov.
"Táto štúdia ilustruje potrebu dlhodobého sledovania rôznych pacientov, aby sme pochopili trajektóriu dlhodobého covidu a zároveň vyhodnotili, ako jednotlivé faktory, či už existujúce komorbidity, sociodemografické vplyvy, očkovanie a typ variantu, ovplyvňujú typ a pretrvávanie symptómov," objasnila členka výskumného tímu Sun Yoová. Výsledky štúdie v jedinom zdravotníckom systéme môžu podľa nej minimalizovať rozdiely v kvalite lekárskej starostlivosti. "Je potrebné zabezpečiť spravodlivý prístup ambulantnej starostlivosti pre pacientov," dodala Yoová.
