BRATISLAVA – Po mäse a ďalších potravinách prichádza opäť ďalšie zdražovanie. Vojna na Ukrajine totiž so sebou množstvo zlého aj do okolitých krajín, teda aj na Slovensko. Podľa posledných informácií sa zdražovaniu nevyhnú ani základné potraviny, ako je pečivo, chlieb či cestoviny. Slovenský zväz pekárov a cukrárov v tejto súvislosti dvíha varovný prst. Podľa ich slov štát v tejto súvislosti nerobí absolútne nič.
Ďalšie zdražovanie. Aj keď tieto slová chce počuť len málokto z nás, v súčasnosti sú smutnou realitou. Za posledné dni boli ohlásené viaceré zdražovania potravín, napríklad kuracieho mäsa, energií, plynu, ale aj pohonných hmôt. A po novom majú zdražieť aj základné potraviny, ako je pečivo či cestoviny. Dôvod je prostý – vojna na Ukrajine.
Archívne VIDEO Heger na summite EÚ o postoji voči Rusku a podpore pre Ukrajinu
„Mlynári nie sú schopní uzatvárať dlhodobejšie kontrakty na pšenicu, celý potravinársky sektor zápasí s extrémnymi cenami energií. Pekári, cukrári a cestovinári nemajú žiadnu inú možnosť ako premietať prakticky okamžite všetky zdražovania vstupov do svojich odbytových cien. Žiaľ, ministerstvo pôdohospodárstva nerobí v tejto situácii absolútne nič. A zatiaľ sýpky na Slovensku opúšťa obrovské množstvo slovenského obilia,“ informoval Milan Lapšanský zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Ako dodal, zvyšovanie odbytných cien už prebieha, avšak konečné ceny pre spotrebiteľov nastavujú až obchodníci v súlade so svojou obchodnou politikou.
Za týmito cenami teda nie sú pekári či cestovinári. Pultové ceny sú tak vyššie o obchodné prirážky, pričom tie sú neraz vyššie ako 80 percent. „Ako veľmi budú ceny rásť je v aktuálnej situácii prakticky nemožné povedať. Závisí to od vývoja cien a nedostatku pšenice, cien energií i od toho, či Ukrajina zaseje a dokáže zožať úrodu. Ale aj od toho, či konečne nájde nejaké riešenia štát,“ upozornil Lapšanský.
Zásoba len na dva mesiace
Podľa slov šéfa zväzu sa však slovenskí pekári snažia využívať najmä múku zo slovenskej pšenice. Problémom však je, že v aktuálnej situácii je jej zásoba v slovenských mlynoch len zhruba na dva mesiace. Ako upozornil, podľa ich informácií opúšťajú slovenské sýpky celé vlaky, ktoré smerujú do Nemecka. Lapšanský poukázal na prax zo zahraničia, kde napríklad Maďarsko už obmedzilo vývoz pšenice. Naopak, Španielsko a Portugalsko intenzívne vykupujú obilniny na kŕmne účely. A to z dôvodu, že sa obávajú, že nebudú vedieť zabezpečiť krmivo pre hospodárske zvieratá.
„Situácia je veľmi napätá. Určite sa nedá situácia zvrátiť podpisovaním memoránd s obchodníkmi. Treba si uvedomiť, že nie obchodníci, ale potravinári vyrábajú potraviny. Štát však potravinársky sektor absolútne nijako nepodporil a podľa posledných informácií ani nemieni podporiť. Dokonca minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan v piatok odmietol realizovať akékoľvek z tých podporných opatrení, ktoré minulý týždeň umožnila členských štátom realizovať Európska komisia,“ uzavrel.
Jasný odkaz europarlamentu
Koncom minulého týždňa Európsky parlament vyzval na prijatie opatrení na zvýšenie nezávislosti poľnohospodárskej produkcie v EÚ. Európska komisia by podľa zákonodarcov mala z krátkodobého hľadiska uvažovať nad možnosťami, ako pomôcť zmierniť dosah výrazného zvýšenia cien hnojív na poľnohospodárov. Z dlhodobého hľadiska je treba posúdiť prechod na alternatívne organické zdroje živín a podporu inovácií v poľnohospodárstve. Parlament v reakcii na narušenie dovozu agroproduktov požaduje prijatie opatrení na zvýšenie domácej produkcie potravín.
Poľnohospodárska pôda by sa podľa poslancov mala využívať len na výrobu potravín a krmív. Zákonodarcovia tiež v snahe vyriešiť nedostatok určitých plodín presadzujú, aby bolo roľníkom umožnené využívať v roku 2022 na ich pestovanie aj pôdu ležiacu úhorom. Komisia by tiež mala poskytnúť najviac zasiahnutým odvetviam podporu a zmobilizovať krízovú rezervu v objeme 479 miliónov eur. Voľnejšie ruky v oblasti podpory agrosektoru by mali mať podľa poslancov aj členské štáty EÚ, ktorým by malo byť umožnené poskytovať subjektom na poľnohospodárskom trhu širokú, rýchlu a flexibilnú podporu vo forme štátnej pomoci.
Sme sebestační, tvrdí agrorezort
Podľa ministerstva pôdohospodárstva je Slovensko v pestovaní obilnín sebestačné, pričom produkcia zrnovín na Slovensku pokrýva a v niektorých prípadoch dokonca výrazne prevyšuje našu spotrebu. Napríklad, pšenice sa vypestuje na Slovensku vyše 211 percent, jačmeňa 107 percent, ovsa 133 percent, raži 99 percent,
"Obilia je na Slovensku dostatok. O tom niet pochýb. Horšie je to však s jeho spracovaním. Len malú časť týchto komodít totiž dokážeme premeniť na finálny výrobok, napr. na múku. Čo je príčinou? Dlhodobo zanedbávaná podpora potravinárskeho sektora a s tým súvisiaci vysoký investičný dlh," konštatoval agrorezort na sociálnej sieti. Podľa ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana preto rezort spustil ešte 14. januára výzvu vo výške 170 miliónov eur, ktoré potravinárom a spracovateľom poľnohospodárskych plodín údajne môžu efektívne investovať do výroby.
Agrorezort pre Topky.sk napísal, že Slovensko je sebestačné zhruba na 150 percent. "Na medzinárodnú situáciu súvisiacu s vojnou na Ukrajine už zareagovali aj naši poľnohospodári, ktorí vysievajú viac jarných hustosiatych obilnín. Obilia máme a budeme mať dostatok. Informáciou a množstve cestovín v skladoch nedisponujeme. Keďže je Slovensko súčasťou EÚ a jej voľného trhu, nemusíme sa obávať nedostatku akýchkoľvek potravín. EÚ totiž produkuje 70% potravín nad svoju vlastnú spotrebu," napísal agrorezort.
Podľa ich slov môžu nastať lokálne výpadky, aktuálne však Európska komisia podniká kroky a ministerstvo pôdohospodárstva sa nimi bude riadiť, aby sa týmto výpadkom predišlo. "Zároveň na agrorezorte zasadá pracovná skupina Potraviny pre Slovensko, kde sa tejto téme spolu so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Únie potravinárov Slovenska, Agrárnej komory Slovenska a Potravinárskej komory Slovenska venujeme," dodali.
