WASHINGTON - Dlhšie a častejšie podriemovanie počas dňa môže byť predzvesťou Alzheimerovej choroby. Vyplýva to zo štúdie, ktorá sledovala denné spánkové návyky starších ľudí. Nadmerné"šlofíky" sú podľa vedcov skôr varovným príznakom než príčinou duševného úpadku, napísal denník The Guardian.
Zistenia by mohli pomôcť zjednotiť rozporuplné výsledky štúdií, ktoré merajú účinky zdriemnutí cez deň na kognitívne zdravie starších ľudí. Niektoré predchádzajúce výskumy zdôrazňovali prínos krátkej siesty po obede pre dobrú náladu, bdelosť a výkonnosť pri riešení úloh.
Najnovšia štúdia ale uvádza, že zvyšujúci sa počet "šlofíkov" súvisí s vyššou pravdepodobnosťou vzniku miernej kognitívnej poruchy, čiže Alzheimerovej choroby. "Môže to byť znak zrýchleného starnutia. Hlavný záver je, že ak ste neboli zvyknutí zdriemnuť si a všimli ste si, že začínate byť cez deň ospalejší, môže to byť signál zhoršujúceho sa kognitívneho zdravia," uviedla psychiatrička z Kalifornskej univerzity v San Franciscu Yue Lengová.
Vedci sledovali niekoľko rokov viac než tisíc ľudí v priemernom veku 81 rokov. Účastníci nosili každý rok zariadenie podobné hodinkám, ktoré sledovalo ich pohyb po dobu štrnástich dní. Výskumníci interpretovali každé dlhšie obdobie bez aktivity od 9:00 do 19:00 hodín ako spánok. Účastníci každý rok podstúpili testy na vyhodnotenie poznávacích schopností. Na začiatku štúdie nemalo 76 percent z nich žiadnu kognitívnu poruchu, 20 percent ju malo miernu a štyri percentá trpeli Alzheimerom. U ľudí, u ktorých sa nerozvinuli kognitívne poruchy, sa driemanie po obede predĺžilo v priemere o jedenásť minút ročne. Po diagnóze miernej kognitívnej poruchy sa tento nárast zdvojnásobil na celkových 24 minút a po diagnóze Alzheimera sa takmer strojnásobil na celkových 68 minút.
Účastníci výskumu, ktorí si zdriemli viac než hodinu denne, mali celkovo o 40 percent vyššie riziko vzniku Alzheimera než tí, ktorí si zdriemli menej ako hodinu denne. A ľudia, ktorí si zdriemli aspoň raz denne, mali o 40 percent vyššie riziko vzniku Alzheimera než tí, ktorí si zdriemli v priemere menej než raz denne. Predošlý výskum, ktorý porovnával mozgy po smrti pacientov, ukázal, že u osôb s Alzheimerovou chorobou bolo zistených menej špecializovaných neurónov, ktoré podporujú bdelosť.
Neobvyklé spánkové vzorce, nespavosť a nekvalitný nočný spánok sú u ľudí trpiacich demenciou bežné, ale najnovšia štúdia ukázala, že dôležitú rolu hrá i bežné zdriemnutie. Jej autori uviedli, že pocit stále väčšej ospalosti počas dňa môže byť skorým priznakom toho, že v mozgu priebiehajú zmeny, ktoré sú predzvesťou demencie. Podľa Lengovej nie je možné vylúčiť, že driemanie spôsobuje kognitívne problémy. Neexistuje však biologický mechanizmus, kvôli ktorému by mohlo spôsobiť Alzheimera.
