KYJEV – Vojna na Ukrajine po napadnutím krajiny Ruskom nie je a nikdy ani nebola iba vecou armády a vojakov. Trpia v nej aj civilisti. Čím dlhšie vojenský konflikt u našich východných susedov trvá, tým viac hrozivých správ o útokoch a streľbe na civilistov sa svet dozvedá.
Prvé zábery utrpenia civilného obyvateľstva po vojenskej invázii na Ukrajinu sa objavili už 24. februára, kedy bola zdemolovaná bytovka v meste neďaleko Charkova. Na verejnosť prenikli aj zábery civilistov, ktorým sa v očiach zračilo zúfalstvo, mnohí mali fyzické zranenia. Odvtedy počúvame o podobných prípadoch na dennej báze. Pribúdajú počty obetí v radoch civilistov a výnimkou nie sú ani úmrtia detí.
Ako v sobotu uviedol Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, od začiatku invázie zahynulo na Ukrajine 364 civilistov, z toho takmer 4 desiatky detí. Vo svojej bilancii však zároveň úrad pripustil, že skutočné počty obetí i zranených sú pravdepodobne podstatne vyššie, a to najmä na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, odkiaľ sa údaje o obetiach nepodarilo získať do uzávierky pred zverejnením daného materiálu.
Väčšina zaznamenaných zranení civilistov bola spôsobená použitím „výbušných zbraní so širokou oblasťou dopadu.“ Použité boli zrejme ťažké delostrelectvo, salvové raketomety a raketové a letecké útoky.
Zábery, z ktorých sa tlačia slzy do očí
Iba pred pár dňami obletel svet tragický príbeh iba 18-mesačného chlapčeka Kirilla, ktorý zomrel pri ostreľovaní Mariupola. Situácia v tomto meste je pritom naďalej kritická. Včerajší opakovaný pokus evakuovať civilné obyvateľstvo cez dohodnuté humanitárne koridory zlyhal, údajne v dôsledku ruských útokov. Mesto je neustále ostreľované.
Pri nedeľňajšom raketovom útoku na letisko v ukrajinskom meste Vinnycia ležiacom 200 kilometrov západne od Kyjeva zahynulo zasa deväť ľudí – piati z nich majú byť civilisti.
Včera večer sa objavili tiež zábery z mesta Charkov, kde si bombardovanie vyžiadalo najmenej osem zranených civilistov. Informácie o úmrtiach v rade civilistov sa z tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta šíria už týždeň.
Podobným problémom však čelia aj iné mesta. Podľa ukrajinských úradov strieľali ruskí vojaci aj na civilistov utekajúcich z Irpiňu ležiaceho blízko Kyjeva. O život mali prísť najmenej traja ľudia, z toho dve deti. Na sociálnych sieťach sa objavili sa aj video, ktoré má toto utrpenie civilistov dokazovať. Vidieť na ňom možno pravdepodobne pristátie delostreleckého granátu počas evakuácie civilistov mal totiž na hlavnej ceste v smere do Kyjeva.
O streľbe ruských vojakov na civilistov, vrátane detí, informovala na sociálnej sieti Facebook aj rada mesta Buči. Strieľať mali aj na autá. Mesto žiadalo o pomoc v snahe zachrániť obyvateľov.
Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč nazval situáciu na kyjevských predmestiach Buča, Hostomeľ a Irpiň za katastrofálnu. Pre ostreľovanie evakuácia civilistov zlyhala aj v mestách Mariupol a Volnovacha.
Humanitárne koridory
Výsledkom druhého rokovania medzi ruskou a ukrajinskou stranou, ku ktorému došlo ešte minulý týždeň vo štvrtok, bolo pritom vytvorenie koridorov určených na bezpečný odchod civilného obyvateľstva.
Rusko v tejto súvislosti oznámilo, že v pondelok otvára humanitárne koridory vo viacerých ukrajinských mestách a pozastavuje paľbu. Niektoré koridory vedú do Bieloruska alebo Ruska. Stanica BBC priniesla ďalšie podrobnosti. Pozastavenie paľby a otvoreniu humanitárnych koridorov bolo naplánované dnes od 10. hodiny miestneho času.
Koridor z Kyjeva povedie do Bieloruska a civilisti z Charkova budú mať iba koridor do Ruska. Koridory z miest Mariupol a Sumy povedú do ďalších ukrajinských miest, ale aj do Ruska.
Úplný zoznam trás zverejnila podľa BBC ruská agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na nedávno zriadený orgán s názvom Medzirezortné koordinačné veliteľstvo pre humanitárnu reakciu na Ukrajine.
Takéto koridory, ktoré umožnia odchod civilistov do bezpečia, majú byť otvorené v hlavnom meste Kyjev, v prístave Mariupol na juhovýchode a v mestách Charkov a Sumy na severovýchode Ukrajiny, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej armády.
Zastavenie paľby prišlo podľa ruskej armády na žiadosť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v nedeľu hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
To, že niektoré koridory vedú do Bieloruska alebo Ruska, však Ukrajina označila za "nemorálne".
USA hovoria o zámerných útokoch na civilistov
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken ešte v nedeľu uviedol, že USA získali "veľmi dôveryhodné správy o úmyselných útokoch na civilistov" na Ukrajine, ktoré by mohli byť považované za vojnový zločin.
Dodal, že USA majú k dispozícii aj "veľmi dôveryhodné správy o použití určitých zbraní".
Blinken dodal, že tieto podozrenia sa dokumentujú, sumarizujú a analyzujú a príslušné organizácie a inštitúcie vyšetrujú, "či boli alebo sú páchané vojnové zločiny". Doplnil, že tieto aktivity majú podporu Spojených štátov.
Blinkenove tvrdenia v televíznom programe State of the Union nasledujú po minulotýždňových komentároch amerického prezidenta Joea Bidena, že Rusko sa pri útokoch na Ukrajinu úmyselne zameriavalo na civilistov.
Obvinenie voči Rusku vzniesol aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý tvrdí, že Rusko na Ukrajine použilo kazetovú muníciu a vákuové bomby – zbrane, ktoré sú podľa medzinárodného práva zakázané.
Rusko, ktoré popiera, že by útočilo na civilné ciele, označuje svoje vojenské aktivity na ukrajinskom území za "špeciálnu vojenskú operáciu", pričom tvrdí, že neplánuje okupáciu Ukrajiny.
