BRATISLAVA/KYJEV/MOSKVA - Vývoj udalostí má dnes mimoriadne rýchly spád a krok Kremľa, ktorým vyslal ruské vojská na východ Ukrajiny do Donbasu, sa nestretol s pochopením slovenských a svetových politikov. Tí reagujú, že stoja naďalej za celistvosťou územia a za Ukrajinou. Ku kroku Ruska sa vyjadril už slovenský premiér, minister obrany či prezidentka Zuzana Čaputová. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) odsúdil ruský krok voči Ukrajine a hovorí, že odpoveď od NATO jednoznačne príde.
VIDEO Reakcia ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka na včerajší krok Ruska:
Korčok hovorí, že došlo k porušeniu charty OSN
Na krok Ruska reaguje na tlačovej konferencii aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS). "V noci došlo k závažným udalostiam. Po prvé, Ruská federácia uznaním entít na Donbase, na území Ukrajiny, hrubo porušila svoje medzinárodné záväzky. Keďže sa Rusko odvoláva na OSN a medzinárodné právo, dovoľte mi to konfrontovať týmto: "Rozhodnutie Ruskej federácie uznať tieto oblasti, je porušením územnej celistvosti Ukrajiny, čo je porušením charty OSN"," citoval generálneho tajomníka OSN Korčok.
"Pod princípom a rešpektovať nezávislosť Ukrajiny je z dokumentu 1994 z Budapeštianského memoranda súhlas Ruskej federácie," odkazuje Korčok na to, že Ruská federácie porušuje aj vlastné princípy. Ten dokladá aj to, že boli porušované aj Minské dohody. "Ruská federácia týmto krokom neguje všetky svoje požiadavky voči štátom NATO za posledné týždne," hovorí Korčok s tým, že nemôže Rusko svoju vlastnú bezpečnosť riešiť na úkor riešenia bezpečnosti na úkor iného štátu. Podľa neho ide o odtrhnutie časti štátu, a to už druhý krát po roku 2014, kedy išlo o Krym.
"Je zjavné, a Ruská federácia o tom už otvorene hovorí, že problémom, s ktorým sa nevie vyrovnať, je samotná existencia Ukrajiny," poznamenal. Zdôraznil, že problém sa týka celej Európy vrátane Slovenska.
Veľkú časť slovenskej verejnosti treba podľa ministra dostať z geopolitickej dezorientácie. „Súčasné dianie vnímam ako príležitosť začať na okraj vytesňovať tú časť slovenskej politiky, ktorá v ostatných týždňoch predviedla, že nemá žiadne zábrany bagatelizovať dianie okolo Ukrajiny a zároveň vytĺkať politické body na našej vlastnej bezpečnosti a obrane,“ povedal. Ako dodal, ktokoľvek ospravedlňuje a zľahčuje agresiu voči Ukrajine, podkopáva aj slovenskú štátnosť.
Očakáva sa mimoriadne zasadnutie ministrov v Paríži
Korčok hovorí tiež to, že je mimoriadne nebezpečné narokovať si územie na základe historických príslušností. Kto vraj bagatelizuje agresiu na Ukrajine, podkopáva podľa Korčoka našu vlastnú štátnosť. Korčok tiež odkázal, že NATO sa jednoznačne bude brániť. Najskôr však sankciami.
Dnes o 16:00 sa bude konať mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí v Paríži. Za Slovensko tam pôjde štátna tajomníčka Ingrid Brocková. Podľa Korčoka príde odpoveď na nezodpovedné konanie Ruska v podobe sankcií. Ich vstup do platnosti ešte podlieha právnemu odobreniu.
Zmarené roky diplomatického úsilia, píše Čaputová
Podľa Čaputovej ruské uznanie takzvaných ľudových republík marí roky úsilia o vyriešenie konfliktu, ktorý vytvorila Moskva . "Je to voľba konfrontácie pred diplomaciou a očividné porušenie medzinárodného práva a suverenity Ukrajiny," napísala na Twitteri Čaputová.
Šéf NATO odsudzuje rozhodnutie Rusov
Na dnešné kroky Ruska reaguje aj šéf NATO Jens Stoltenberg. "Odsudzujem rozhodnutie Ruska rozšíriť uznanie na samozvanú „Doneckú ľudovú republiku“ a „Luhanskú ľudovú republiku“. To ďalej podkopáva suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, oslabuje snahy o vyriešenie konfliktu a porušuje Minské dohody, ktorých je Rusko zmluvnou stranou. V roku 2015 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, v ktorej je aj Rusko, opätovne potvrdila, že plne rešpektuje suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Doneck a Luhansk sú súčasťou Ukrajiny. Moskva naďalej podporuje konflikt na východe Ukrajiny poskytovaním finančnej a vojenskej podpory separatistom. Snaží sa tiež vytvoriť zámienku na opätovnú inváziu na Ukrajinu. NATO podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Spojenci čo najdôraznejšie naliehajú na Rusko, aby si zvolilo cestu diplomacie a okamžite zvrátilo svoje masívne vojenské budovanie na Ukrajine a v jej okolí a stiahlo svoje sily z Ukrajiny v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a záväzkami," odkázal Rusku Stoltenberg.
Uznanie republík zo strany Ruska je nemysliteľný krok, píše premiér Heger
Premiér Eduard Heger zas tvrdí, že v týchto ťažkých časoch Slovensko stojí na strane Ukrajiny. "Akt uznania Donecka a Luhanska zo strany Ruska uprostred diplomatických snáh o mierové riešenie eskalácie je nemysiteľný . Slovensko toto rozhodnutie odsudzuje, zjednotené so svojimi spojencami a partnermi," píše Heger, ktorý len pár minút predtým volal s prezidentom Zelenským.
Mikulec už hovorí aj o pripravenosti na príval utečencov
Proti kroku Putina je aj minister vnútra za OĽaNO Roman Mikulec. "Uznanie nezávislosti separatistických republík, tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, Ruskou federáciou považujem za neprijateľný zásah proti suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Tento krok len eskaluje napätie, podporuje násilie a marí úsilie o diplomatické riešenie situácie," píše v statuse Mikulec. Ten zároveň už myslí aj na utečencov, ktorí môžu prísť. "Pre účely azylu sú určené zariadenia migračného úradu MV SR: záchytný tábor Humenné a tiež pobytové tábory Rohovce a Opatovská Nová Ves. Tieto kapacity je možné navýšiť ich rozšírením o núdzové ubytovanie," dodal.
Na strane Ukrajiny stojí aj minister školstva za SaS Branislav Gröhling. "Predstavte si, že sa v jedno ráno zobudíte a pred oknami máte tanky. Susediaca krajina sa rozhodla odkrojiť si kus z vašej krajiny. Niekto z našich susedov by len tak jednostranne uznal nezávislosť častí Slovenska a anektoval by si ich. Ako by sme sa cítili? Čo by sme očakávali od spojencov, priateľov, od demokratických štátov? Pomoc," skonštatoval minister.
Na rade je teraz NATO, myslí si Dzurinda
Podľa expremiéra Mikuláša Dzurindu sme až doteraz čakali na ťah Kremľa, ktorý ho napokon urobil. "Teraz je na rade EÚ. Sankcie nestačia. EÚ by mala prijať rozhodnutie o vytvorení európskych konvenčných síl. Západ by mal potvrdiť otvorenosť NATO Ukrajine ako akejkoľvek inej demokratickej krajine, ktorá sa tak slobodne rozhodne," odkázal Dzurinda v tweete.
Zelenskyj žiada o jasnú podporu západu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v prejave v noci na utorok Západ o "jasnú podporu", pretože Rusko uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a potom nariadilo svojim vojakom, aby tam "chránili mier". Informácie priniesli tlačové agentúry AFP a AP.
Zelenskyj mal prejav k národu po mimoriadnych konzultáciách so svetovými lídrami, počas chaotického dňa, keď sa Rusko zrejme už blíži k invázii na Ukrajinu, píše AP. Ukrajinský prezident v prejave obyvateľom povedal, že Ukrajina sa "nebojí ničoho a nikoho". Krok Kremľa označil za "porušenie suverenity a územnej celistvosti" bývalej sovietskej republiky. "Od našich partnerov očakávame jasné a účinné kroky podpory," vyhlásil Zelenskyj v prejave, vysielanom v televízii.
Ukrajinský minister zahraničných vecí rázne reaguje
Na dnešné dianie reagoval tweetom aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. "Nie Ukrajina nikdy: Nezaútočila na Doneck a Luhansk, neposielala sabotérov alebo alebo APC cez ruskú hranicu, neprekročila ruské územie, neprekročila ruské hranice, nevykonávala sabotáže. Ukrajina takéto kroky ani neplánuje. Rusko, prestaňte s tou vašou produkciou klamstiev," povedal pomerne tvrdo v tweete Kuleba.
V Česku sa opozícia a vláda zhodla na jednom názore
Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že Česko stojí za slobodnou a nezávislou Ukrajinou a že podobné kroky k mieru nikdy neviedli, o čom vraj svedčí aj história. Toto stanovisko podpísal aj expremiér a člen opozície Andrej Babiš.
Podľa Fialu je však situácia v prípade postojov EÚ v porovnaní s rokom 2014 lepšia, keďže viacerí európski lídri zachovali k dianiu na Ukrajine jednotný postoj.
Pekarová Adamová si myslí, že Putin sa cíti byť zradený
Podľa predsedníčky českého parlamentu Markéty Pekarovej Adamovej Putin v prejave narážal aj na rozširovanie NATO, medzi inými aj Českou republikou, čo podľa nej Putin berie ako podvod západu a prehru Ruska.
Predseda českého senátu Miloš Vystrčil vníma, že brániť Ukrajinu je ako brániť Česko. "Dokazujeme tým, že máme historickú pamäť a že si pamätáme, že nátlaku, vyhrážaniu a porušovaniu suverenity a medzinárodného práva sa nedá ustupovať," napísal v tweete Vystrčil.
Rusku nejde o nájdenie mierového riešenia, tvrdí náš minister Naď
Minister obrany za OĽaNO Jaroslav Naď hovorí, že po aktuálnych správa Rusku už nejde o mierové riešenie konfliktu. "Toto rozhodnutie, ktoré ospravedlňuje klamstvami o skutočnej situácii na Ukrajine, je hrubým porušením medzinárodného práva, zásahom do suverenity Ukrajiny a jej teritoriálnej integrity. Takýto krok nemožno vnímať inak ako prípravu na vstup ruských vojakov na ukrajinské územie a znefunkčnenie akýchkoľvek diplomatických rokovaní o riešení situácie," píše v statuse minister.
Europoslanec za KDH Ivan Štefanec hovorí nie vojne na Ukrajine. Podľa neho ide o stret dvoch svetov. "sveta, kde si vážime a ochraňujeme život so svetom, kde život nemá cenu, sveta, kde si ľudia slobodne vyjadrujú svoj názor so svetom, kde sú ľudia za názor väznení, sveta, kde o svojej budúcnosti rozhodujeme vo voľbách voči svetu diktatúry," píše Štefanec.
Koaličná Sloboda a Solidarita krok Ruska chápe ako jedno z ďalších porušení medzinárodného práva. "Slovenská republika dôrazne odmieta snahy o prekreslenie hraníc a porušovanie teritoriálnej integrity a suverenity Ukrajiny," píše SaS.
Stančík chce v parlamente zvolať zahraničný výbor
Poslanec za OĽaNO Andrej Stančík sa dožaduje zvolania mimoriadného zahraničného výboru. "V najbližších dňoch plánujem iniciovať mimoriadne zasadnutie Zahraničného výboru NR SR, na ktorom predložím uznesenie odsudzujúce agresívne kroky Ruskej federácie a vyjadrujúce solidaritu s naším susedom - Ukrajinou. Kroky Vladimira Putina sú bezprecedentnou eskaláciou situácie, porušením Minských dohovorov a útokom na suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Zámienkou sú vyfabrikované informácie, ktoré už neraz v histórii slúžili ako ospravedlnenie vedenia vojny agresorom. Teraz je čas postaviť sa za hodnoty práva, mieru, slobody a demokracie. Kroky Kremľa sú popretím týchto hodnôt a vyžadujú si odozvu," povedal vo vyhlásení Stančík.
Podobnú ambíciu má aj nezaradený poslanec Tomáš Valášek. “Ruského veľvyslanca sa chcem opýtať, prečo Ruská federácia bezprecedentne pošlapala minské dohody a obsadila Donecko a Luhansko. Zaujímať nás tiež bude vysvetlenie viacerých kritických výrokov prezidenta Vladimíra Putina o Slovensku a iných krajinách, ktoré z vlastného slobodného rozhodnutia vstúpili do Aliancie,” uviedol Valášek.
Poslankyňa klubu SaS Vladimíra Marcinková je v týchto chvíľach v kontakte s kolegyňou z ukrajinského parlamentu. "Som presvedčená, že tak Ukrajina, ako aj EÚ, musí naďalej vyvíjať maximálne úsilie, aby snahy o európsku integráciu v tieni ruskej agresie nebledli. Vyjadriť solidaritu a znepokojenie nad udalosťami na Ukrajine nestačí," hovorí Marcinková.
Hlas je za mierové riešenie
Mimoparlamentný Hlas vyzýva všetky zainteresované strany, aby využili všetky dostupné možnosti na mierové vyriešenie konfliktu na Ukrajine. "Silové riešenie nebude mať žiadneho víťaza, bude znamenať prehru pre každého účastníka tohto konfliktu: Rusko, USA, EÚ, ale predovšetkým samotnú Ukrajinu," píše vo vyhlásení strana.
Hlas považuje za jediné riešenie z tejto veľmi napätej situácie dôsledné napĺňanie tzv. Minských dohôd, predovšetkým poskytnutie osobitného štatútu Doneckej a Luhanskej oblasti v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 z roku 2015. "Jediným východiskom z krízy je jednoznačná podpora aktivít Francúzska a Nemecka v rámci tzv. Normandského formátu, ktoré spolu s Ukrajinou a Ruskom rokujú o budúcom štatúte Donbasu," pokračuje Hlas. "Otvorená vojna na Ukrajine bude mať nedozierne negatívne dopady na celú Európu. Od energetickej, cez ekonomickú až po migračnú krízu. Dnešné vysoké ceny energií a inflácia sú iba začiatkom ešte väčšej krízy, ktorá by postihla Európu v prípade vojny na Ukrajine," uzavreli.
Aliancia a Spolu odmietajú porušovanie dohôd z ruskej strany
Aliancia uviedla, že Ruská federácia opakovane porušuje medzinárodné dohody a medzinárodné právo. Zmena hraníc suverénneho štátu je rovnako neakceptovateľná, ako požiadavky Ruska smerom k NATO, tvrdí. Konflikt je podľa Aliancie potrebné riešiť diplomatickou cestou. Jednotný a razantný postoj by mali mať aj slovenskí politici. Vyzýva preto tých, ktorí ukrajinsko-ruský konflikt použili na politický boj a podnecovanie nenávisti, aby s tými praktikami prestali.
Strana Spolu odmieta ruskú agresiu na Donbase a plne podporuje nezávislosť a teritoriálnu integritu Ukrajiny. Vyzýva vládu na podporu Ukrajiny, a to ďalšími dodávkami zdravotníckeho materiálu a, ak to bude potrebné, aj dodávkami munície a zbraní. "Obrana slobodnej a demokratickej Ukrajiny je strategickým záujmom SR," skonštatovalo Spolu. Tvrdí, že tí slovenskí politici, ktorí podporujú Putinove kroky na Ukrajine nerešpektujúce hranice ani medzinárodné zmluvy a dohody, "tancujú na hrane ústavy, podieľajú sa na rozklade slovenskej štátnosti a ohrozujú demokratickú a samostatnú budúcnosť našej krajiny".
Putin vraždí, aby ochránil svoj režim, pritvrdil Truban
Už ostrejší slovník zvolil Michal Truban z Progresívneho Slovenska, ktorý tvrdí, že Putin vraždí, aby ochŕanil svoj režim a moc. "Je kľúčové, aby sme jasne a rozhodne spolu s našimi spojencami z EU a NATO podporili Ukrajinu a postavili sa proti Putinovi a jeho oligarchom. Nerobíme to preto, že by sme boli bezchybní a nikdy nespravili nič nesprávne, ale preto, že v niektorých veciach máme jasno. Napr. v tom, že ľudia majú právo si svoju vládu a budúcnosť vybrať v slobodných a férových voľbách a nikto po nich za to nemôže strieľať," doplnil Truban.
Dostál a OKS odsudzujú eskaláciu agresie z Ruska
Predseda OKS a člen klubu SaS v parlamente Ondrej Dostál vyhlásil, že strana stojí za Ukrajinou. "Uznanie separatistických republík na východnej Ukrajine ruským prezidentom Vladimírom Putinom je porušením medzinárodného práva a ďalším z prejavov agresívnej imperiálnej politiky súčasného Ruska. Je povinnosťou celého demokratického sveta postaviť sa v tejto chvíli na stranu slobodnej a demokratickej Ukrajiny a poskytnúť jej všestrannú pomoc a podporu. Očakávame, že rovnakým spôsobom sa zachová aj Slovenská republika a podporí susednú krajinu čeliacu ruskej agresii," vyhlásil Dostál.
Predseda KDH Milan Majerský odsúdil alternatívu konfliktu voči diplomatickému riešeniu napätia na Ukrajine.
