LONDÝN/PARÍŽ/WASHINGTON/MOSKVA - Britský premiér Boris Johnson v stredu vyhlásil, že "v súčasnosti je málo dôkazov o tom, že by Rusko odsúvalo" vojakov zhromaždených blízko hraníc Ukrajiny. Povedal to v telefonáte s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, píše tlačová agentúra AFP.
"Obaja lídri zopakovali, že štáty majú zodpovednosť dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z Charty OSN a rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť jednotlivých členov OSN," uvádza sa v texte z telefonátu, ktorý zverejnil Johnsonov úrad. Dvojica lídrov sa takisto zhodla, že akákoľvek invázia Ruska na Ukrajinu "bude mať katastrofálne a ďalekosiahle následky", dodala hovorkyňa úradu premiéra na Downing Street v Londýne.
Telefonát sa uskutočnil v predvečer štvrtkového zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom sa bude diskutovať o kríze na hraniciach Ukrajiny. Britániu bude na zasadnutí zastupovať člen vlády James Cleverly, dodalo sídlo premiéra.
Johnson a Guterres "znovu zdôraznili, že je dôležité, aby všetky strany v dobrej viere pracovali" na uplatňovaní existujúcich dohôd týkajúcich sa bezpečnosti regiónu, ktoré už dosiahla Ukrajina, Rusko a sprostredkujúce krajiny, dodala Downing Street. "Dohodli sa, že budú ďalej úzko spolupracovať na presadzovaní bezodkladného diplomatického riešenia a na odvrátení katastrofického vojenského vyostrenia a humanitárnej krízy," uviedla hovorkyňa Downing Street.
Tvrdenia Ruska o sťahovaní vojsk od Ukrajiny sú podľa USA nepravdivé
Rusko zvýšilo počet svojich vojakov rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc o približne 7000. Informovali o tom v noci na štvrtok agentúry AP, AFP a Reuters, ako i spravodajská televízia CNBC s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu, ktorý označil tvrdenia Ruska o tom, že z blízkosti ukrajinských hraníc stiahlo časť vojakov za "nepravdivé".
"Včera (v utorok) ruská vláda uviedla, že sťahuje vojakov od ukrajinských hraníc... Vieme, že to nebola pravda," uviedol nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu pre novinárov. Zároveň dodal, že k približne 150.000 ruským vojakom rozmiestneným v blízkosti ukrajinských hraníc sa pridalo ďalších asi 7000, z ktorých niektorí na miesto dorazili v stredu.
"Rusko stále tvrdí, že chce dosiahnuť diplomatické riešenie, avšak jeho konanie naznačuje opak," uviedol predstaviteľ Bieleho domu, podľa ktorého môže Rusko kedykoľvek prísť s "falošnou" zámienkou pre vpád na Ukrajinu.
Rusko popiera, že plánuje inváziu na Ukrajinu, a v utorok oznámilo, že niektoré jednotky z pohraničných oblastí sa už stiahli. Ruské ministerstvo obrany v stredu opäť uviedlo, že sťahuje vojská a zverejnilo aj video, ktoré má zachytávať ako ruské jednotky opúšťajú polostrov Krym. Ten Rusko anektovalo v roku 2014.
Západné krajiny aj Ukrajina však tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že Kremeľ vojská reálne sťahuje. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu počas rozhovoru pre americkú televíziu MSNBC uviedol, že ruské jednotky sa stále "pohybujú smerom k hraniciam, nie od hraníc".
Americký prezident Joe Biden v utorok počas tlačovej konferencie uviedol, že Spojené štáty odhadujú, že Rusko zhromaždilo okolo Ukrajiny 150.000 vojakov, čo je viac ako pred tým odhadovaných 100.000, píše Reuters.
Rusko si tvrdeniami o genocíde vytvára zámienku pre vpád na Ukrajinu
Americké ministerstvo zahraničných vecí v stredu uviedlo, že Rusko sa snaží vytvoriť si "zámienku" na napadnutie Ukrajiny nepodloženými tvrdeniami o "genocíde" a masových hroboch na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP. "V uplynulých niekoľkých týždňoch sme tiež videli, ako ruskí predstavitelia a ruské médiá podstrčili tlači množstvo správ, z ktorých akákoľvek by mohla slúžiť ako zámienka pre inváziu," uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.
Ruské médiá tento týždeň totiž publikovali články o údajne tajných masových hroboch na Donbase. Ruský prezident Vladimir Putin zase v utorok vyhlásil, že udalosti na Donbase možno podľa neho nazvať genocídou. Okrem toho sa sociálnymi sieťami šíria tiež správy o tom, že ukrajinská vláda môže proti obyvateľom Donbasu použiť chemické zbrane, pripomína AFP. "Žiadne z týchto tvrdení nie je založené na pravdivosti," uviedol Price, podľa ktorého Moskva tieto vyhlásenia robí preto, aby mala ospravedlnenie pre vpád na Ukrajinu.
Podľa hovorcu amerického rezortu diplomacie totiž Rusko pred anexiou polostrova Krym v roku 2014 taktiež tvrdilo, že ukrajinská vláda prenasleduje obyvateľov východnej Ukrajiny, z ktorých mnohí hovoria ruským jazykom. Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová taktiež označila tvrdenia správy z Ruska za falošné. "Nachádzame sa v čase, keď veríme, že k útoku môže prísť kedykoľvek a že mu bude predchádzať vymyslená zámienka," uviedla Psakiová, pričom poukázala na "falošné videá a falošné obvinenia o chemických zbraniach alebo útoku na ruských vojakov, ku ktorému v skutočnosti neprišlo".
Ukrajinskí povstalci obvinili vládne jednotky z ostreľovania mínometmi
Proruskí povstalci na východe Ukrajiny obvinili ukrajinské vládne jednotky, že vo štvrtok zavčasu ráno ostreľovali ich územie mínometmi. Podľa povstalcov tým Kyjev porušil minské dohody. Informovali o tom agentúry Reuters i RIA Novosti. "Ozbrojené zložky Ukrajiny hrubo porušili režim pokoja zbraní, keď použili zbrane, ktoré mali podľa minských dohôd stiahnuť," uviedol nemenovaný vojenský predstaviteľ Luhanskej ľudovej republiky (LĽR).
Podľa jeho slov ostreľovali príslušníci ukrajinských bezpečnostných zložiek vo štvrtok okolo 05.30 h moskovského času (03.20 h SEČ) dediny ležiace na území samozvanej LĽR mínometmi, granátometmi a ťažkými guľometmi. Deň predtým údajne ostreľovanie ukrajinskými vládnymi jednotkami zaznamenané nebolo.
Bezprostredne po incidente nebolo známe, akú intenzitu toto ostreľovanie malo. Ukrajina a ani Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá situáciu na východe Ukrajiny monitoruje, sa k veci zatiaľ nevyjadrili, píše Reuters. Rusko pri ukrajinských hraniciach zoskupilo vyše 100.000 vojakov a Západ sa obáva, že plánuje na Ukrajinu inváziu. Eskalácia niekoľko rokov pretrvávajúceho konfliktu na Donbase – na východe Ukrajiny – by podľa Reuters mohla ešte viac zvýšiť aktuálne napätie medzi Ruskom a Západom.
Scholz a Biden vyzvali Rusko, aby prijalo skutočné kroky k deeskalácii napätia
Nemecký kancelár Olaf a Scholz a americký prezident Joe Biden vyzvali v stredu Rusko, aby prijalo "skutočné kroky smerujúce k deeskalácii" a zároveň upozornili na to, že doposiaľ nebolo zaznamenané, že by Rusko pristúpilo k výraznému stiahnutiu svojich vojakov z blízkosti ukrajinských hraníc. Informovala o tom agentúra AFP na základe vyhlásenia úradu nemeckého kancelára.
"Riziko ďalšej vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine ostáva stále vysoké. Je potrebná maximálna ostražitosť," uvádza sa vo vyhlásení hovorcu nemeckého kancelára Steffeana Hebestreita, ktorý informoval o obsahu spoločného telefonátu Scholza s Bidenom. "Rusko musí prijať skutočné kroky smerujúce k deeskalácii," uviedli lídri počas telefonátu. Zároveň zopakovali varovanie, že ak Rusko podnikne ďalšie vojenské kroky proti Ukrajine, bude čeliť "mimoriadne vážnym následkom".
Nemecký kancelár počas telefonátu oboznámil amerického prezidenta tiež o svojich utorkových rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré sa uskutočnili v Moskve. Obaja lídri zároveň privítali vyhlásenie ruského prezidenta o tom, že diplomatické snahy cielené na vyriešenie ukrajinskej krízy by mali pokračovať.
Scholz a Biden sa tiež zhodli, že je dôležité pohnúť sa smerom k implementácii minských dohôd, ktoré v roku 2015 vyjednali spoločne Rusko, Ukrajina, Nemecko a Francúzsko a taktiež, že je dôležité, aby prišlo k pokroku aj pri rokovaniach v normandskom formáte - skupiny vyslancov štyroch spomínaných krajín, ktorí sa pravidelne stretávajú od ruskej anexie polostrova Krym, ku ktorej prišlo v roku 2014 -, cituje Hebestreita agentúra Reuters.
