MOSKVA/WASHINGTON - Dvaja bývalí vrcholoví politici sa domnievajú, že kríza na Ukrajine by sa mohla ukončiť v štyroch krokoch. Alexander Dynkin, ktorý pôsobil ako asistent bývalého ruského premiéra Jevgenija Primakova a Thomas Graham, hlavný politik pre vzťahy s Ruskom za prezidenta Georgea W. Busha, tvrdia, že riešenie existuje. Dostať sa tam ale vyžaduje pochopenie podstaty súčasnej krízy.
Ukrajina sa pripravuje na cvičenie ruských vojnových lodí
Európa je na pokraji vojny. Spojené štáty a ich spojenci sú presvedčení o tom, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu a hrozia ničivými sankciami, ak by tak naozaj urobilo. Moskva takéto plány radikálne odmieta a tvrdí, že Kyjev sa pripravuje na útok na separatistov z Donbasu na východnej Ukrajine, uvádza server Politico. Ruské vojenské manévre na Kryme, v západnom Rusku a Bielorusku znervózňujú Západ, zatiaľ čo NATO plánuje nahromadenie síl pozdĺž svojej dlhej hranice s Ruskom siahajúcej od Baltského po Čierne more.
Rusko cíti krivdu
Každá nová diskusia o prebiehajúcej situácii prináša nádej, že sa situácia upokojí. Mohlo by sa to celé skončiť bez použitia zbraní. Ide však o širšie európske usporiadanie z konca studenej vojny. Moskva tvrdí, že jej bolo nanútené a nebrali sa do úvahy ruské národné záujmy. Následné rozšírenie NATO a Európskej únie smerom na východ ohrozuje podľa Ruska jeho bezpečnosť a prosperitu. Ekonomické oživenie Ruska v roku 2000 a rýchla modernizácia jeho armády v poslednom desaťročí mu dali možnosť spochybňovať riešenie studenej vojny v záujme toho, čo Moskva považuje za spravodlivejšie.
Trvalý mier si vyžaduje aby boli záujmy Ruska prispôsobené tak, že sa podieľa na tomto poriadku. Výzvou je nájsť cestu vpred, ktorá uspokojí bezpečnostné požiadavky Moskvy bez toho, aby sa od Spojených štátov a ich spojencov vyžadovala úprava ich základných princípov a záujmov. Bývalí vrcholoví politici vidia v tomto chaose štyri možné riešenia, ktoré by viedli k ukončeniu sporov.
1. Obmedzenie vojenských operácií
S cieľom ukončiť vojenskú prítomnosť na hraniciach medzi Ruskom a NATO by sa mohli oživiť aspekty dohôd zo studenej vojny. Obe strany hovoria o dôležitom kroku. Rusko ale neustúpi dovtedy, pokiaľ sa NATO neprestane rozširovať smerom na východ. Strany konfliktu by mali mať dohodu akou je napríklad Zmluva o konvenčných silách v Európe. Mali by si pripomenúť aj Zmluvu INF, aspoň pre územie Európy (nemohli by sa tu rozmiestňovať pozemné balistické rakety stredného doletu). Zmluva ale zanikla v roku 2019, ani jedna strana neprejavila politickú vôľu o jej predĺženie. Všetko si žiada čas. Ani zmluvy počas studenej vojny neboli podpísané za jeden deň.
2. Súhlas s rozšírením NATO
Toto je jadro súčasného problému. Kompromisom by mohlo byť rozširovanie NATO do bývalých sovietskych štátov vrátane Ukrajiny na 20 až 25 rokov, prípadne do roku 2050. Vtedy by sa moratórium rozširovania automaticky zastavil. I keď sa takáto dohoda zrejme nikdy neuzavrie, malo by sa objasniť, že Ukrajina v najbližších rokoch, možno až desaťročiach, nevstúpi do NATO. Okrem toho by sa malo pracovať na limitoch pre NATO na Ukrajine a v jej okolí. Napríklad by sa členské štáty zaviazali, že na Ukrajine nebudú stavať základne ani rozmiestňovať vojenskú techniku. Rusko by na oplátku nerozmiestňovalo svoju armádu v pohraničí. Nešlo by pritom o ústupok. V Zakladajúcom akte Rusko-NATO z roku 1997 sa NATO zaviazalo nerozmiestňovať jadrové zbrane ani vojenskú silu v nových členských štátoch Severoatlantickej aliancie.
3. Vyriešenie dlhotrvajúcich sporov
Prebiehajúce alebo ochladené konflikty na Balkáne, Kryme, v Kosove či Donbase zahŕňajú nejaký druh separatizmu. Všetko by sa vyriešilo zavedením istej formy miestnej demokracie. Demokratické hlasovanie na separatistických územiach je kľúčovým cieľom. Akékoľvek odtrhnutie územia od väčšieho štátu by prebiehalo pokojnou cestou. Nemusí to byť referendum o otázke separatizmu. Napríklad v prípade Krymu a Kosova by tomuto účelu pomohli pravidelné voľby. V nich by však musela kvalifikovaná väčšina voličov hlasovať za politikov, ktorí preferujú separatizmus. Hlasovanie by malo byť pod medzinárodným drobnohľadom, slobodné, spravodlivé a legitímne. Takéto hlasovanie by nepochybne potvrdilo to, čo väčšina nestranných pozorovateľov už dávno vie - Kosovo zostane nezávislé a Krym sa Ukrajine už nikdy nevráti.
4. Aktualizácia Helsinských dohôd
Položilo by to základy pre mier v Európe. Obe strany by sa mali snažiť o rešpektovanie suverénnych práv, sebaurčenia, nezasahovanie do vnútorných záležitostí, obmedzovanie hrozieb alebo použitia sily. Cieľom je vytvoriť pevný základ pre organizáciu európskej bezpečnosti, ktorý zohľadňuje historický vývoj a technologický pokrok od roku 1975.
