SVET - Monoklonálna protilátka účinná proti koronavírusovému variantu omikron vyvinutá slovenskými vedcami, zámerné nakazenie ľudí covidom, zaznamenanie rekordných bleskov, aj rozsiahle následky ľudskej aktivity na pestovanie kávy či grónsky ľadovec. Prinášame súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Slovenskí vedci laboratórne preukázali efektivitu nimi vyvinutej monoklonálnej protilátky proti koronavírusovému variantu omikron. Protilátky proti koronavírusu väčšinou fungujú tak, že sa naviažu na špecifické miesto na povrchu vírusu, ktoré slúži na vniknutie do bunky hostiteľa, vysvetlila profesorka a členka vedeckého tímu Eva Kontseková. Protilátka týmto spôsobom zabráni vírusu naviazať sa na bunku a následne ju infikovať. Najčastejším cieľom protilátky na povrchu vírusu je tzv. spike proteín – hrotová bielkovina. Variant omikron má však množstvo mutácií, ktoré tento povrch zmenili, a mnohé protilátky preto "stratili schopnosť viazať sa vírus a tým inhibovať jeho schopnosť infikovať bunku," pokračuje Kontseková.
"Náš tím vyvinul protilátky, ktoré sa viažu na špecifické miesta na víruse, ktoré zjavne nie sú ovplyvnené mutáciami. Jedna z protilátok (sa) viaže (na) všetky doteraz známe varianty vírusu, vrátane omikronu," dodala. O svojom výskume koronavírusu informovali v uplynulom týždni aj odborníci z londýnskej Kráľovskej univerzity (ICL), ktorí zámerne nakazili mladých zdravých ľudí koronavírusom. Polovica účastníkov štúdie sa infikovala a testy túto skutočnosť odhalili už po dvoch dňoch. Výskumu sa zúčastnilo 34 dobrovoľníkov vo veku od 18 do 30 rokov.
Prví účastníci boli nakazení len veľmi nízkou dávkou vírusu, ktorá zodpovedala jeho približnému množstvu v jednej respiračnej kvapôčke. Vystavení boli ešte počiatočnému kmeňu koronavírusu, ktorý cirkuloval v Británii v lete 2020. Nákazu potom identifikovali PCR testami u 53 percent účastníkov. Väčšina z nich mala len mierne alebo žiadne príznaky. Medzi symptómami, ktoré sa najzreteľnejšie prejavili na piaty deň od nákazy, bola napríklad bolesť hrdla, upchatý nos, kýchanie či strata chuti a čuchu. Horúčka sa u účastníkov objavila len zriedkavo, pričom pretrvávajúci kašeľ nemal nikto.
Práve strata chuti a čuchu sa objavila u 70 percent infikovaných. Tento problém u niektorých účastníkov potom pretrvával aj viac než pol roka. Výsledky štúdie tiež naznačujú, že antigénové testy dokážu spoľahlivo indikovať prítomnosť vírusu u človeka už po prvých dvoch dňoch infekcie. Svetová meteorologická organizácia pri OSN (WMO) tento týždeň uznala dva svetové rekordy zaznamenané u bleskov: 17-sekundový megablesk je oficiálne najdlhší v trvaní, 768-kilometrový zas v prekonanej vzdialenosti. Oba megablesky boli zaznamenané nad americkým kontinentom na jar 2020. Vedci ich zachytili pomocou unikátneho optického satelitného detektoru z obežnej dráhy Zeme.
Bleskový výboj, ktorý sa šíril búrkovým systémom nad Uruguajom a severnou Argentínou 18. júna 2020, je s nameranou hodnotou 17,102 sekundy neprerušene (s možnou odchýlkou merania dvoch tisícin sekundy) najdlhší v dobe trvania. Prekonal o 0,37 sekundy predchádzajúci rekord nameraný v marci 2019, rovnako nad severnou Argentínou. Najdlhší, 768-kilometrový jednotlivý blesk (s možnou odchýlkou merania osem kilometrov) zachytili 29. apríla 2020 nad južnou časťou USA. Blesk preletel mohutným systémom búrkových oblakov horizontálnu vzdialenosť približne sa rovnajúcu vzdialenosti od západného cípu Českej republiky po východnú hranicu Slovenska. Predchádzajúci rekord držal o 60 km kratší blesk z 31. októbra 2018, ktorý sa objavil nad južnou Brazíliou.
O prírodnom rekorde informovali aj dánski vedci, tento však majú na svedomí ľudia. Rozsiahly ľadový príkrov Grónska prišiel za uplynulých 20 rokov o také množstvo ľadu, že voda z neho by stačila na zatopenie celého územia Spojených štátov do výšky pol metra. Podnebie v Arktíde sa v dôsledku klimatických zmien otepľuje rýchlejšie než kdekoľvek inde na Zemi, pričom topenie sa grónskeho ľadu je v súčasnosti hlavným faktorom stúpania hladiny svetových oceánov. Od začiatku príslušných meraní v roku 2002 ľadový príkrov Grónska prišiel o približne 4700 miliárd ton ľadu, čo prispelo k zvýšeniu hladiny svetových oceánov o 1,2 centimetra.
V dôsledku ľudskej aktivity môže v priebehu nasledujúcich 30 rokov vo svete ubudnúť až polovica oblastí v súčasnosti vhodných na pestovanie kávy. Pestovanie kávy, ale aj orieškov kešu a avokáda budú musieť farmári presunúť do chladnejších oblastí, pričom bude hroziť odlesňovanie.
Výskumníci v štúdii pracovali s prognózami klimatických zmien a pôdnymi faktormi v typických oblastiach pestovania spomínaných plodín. Na základe výsledkov vytvorili model výskytu vhodných regiónov na ich pestovanie v roku 2050. Analýza ukazuje, že všetky kľúčové regióny produkujúce kávu už na to nebudú mať v roku 2050 vhodné podmienky. Týka sa to aj Brazílie, Kolumbie, Vietnamu či Indonézie, kde budú pre kávu už príliš vysoké teploty. Tieto krajiny momentálne zabezpečujú väčšinu svetovej produkcie arabiky – dominantnej odrody kávy. Niektoré oblasti pritom zrejme zaznamenajú výrazné zhoršenie. Napríklad najdôležitejšie pestovateľské oblasti v Brazílii až o 76 percent a v Kolumbii o 63 percent – v tom lepšom scenári. Káva je pritom jednou z najdôležitejších svetových plodín, zabezpečuje živobytie pre milióny farmárov.
