LONDÝN - Svet by bol lepšie chránený pred vznikom nových variantov koronavírusu a krajiny s nízkymi a strednými príjmami by zaznamenali podstatne menej úmrtí. Tento stav je možný v prípade, ak by bohaté štáty darovali zhruba polovicu svojich vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Prehlbujúca sa nerovnomernosť v dostupnosti vakcín naopak predĺži obdobie pandémie a zvýši riziko vzniku nových variantov. Vyplýva to z novej štúdie, o ktorej informoval britský denník The Guardian. Výskum zistil, že ak by krajiny s vysokými príjmami darovali 46 percent svojich vakcín, v regiónoch s nízkymi a strednými príjmami by sa výrazne znížil počet úmrtí na covid.
Aj menší počet darovaných vakcín by mal veľmi priaznivý účinok. V krajinách s nízkymi príjmami je plne zaočkovaných len niečo málo cez päť percent ľudí, zatiaľ čo v krajinách so silnou ekonomikou a hospodárstvom je to 72 percent. Podľa hlavného autora štúdie, Qingpenga Zhanga zo City University of Hongkong, je pochopiteľné, že bohatšia krajina sa snaží najprv zaistiť dávky na ochranu vlastných obyvateľov a až potom distribuuje vakcíny do zahraničia.
Simulácie pohybu ľudí
Prínosy, ktoré vyplývajú z prechovávania a skladovania vakcín nie sú tak významné, ako tieto štáty predpokladali, pretože vakcíny poskytujú skôr krátkodobú ochranu. "Ľudia nebrali do úvahy budúce varianty vírusu, ktoré prelomia ochranu vytvorenú už existujúcimi vakcínami," uviedol vedec. Výskum je založený na leteckých dátach, ktoré sledovali pohyb ľudí v medzinárodnom meradle. Odborníci vďaka nim predpovedali, čo by nastalo pri rôznych stratégiách prideľovania vakcín počas nasledujúcich piatich rokov.
Kde vznikajú nové varianty?
Štúdia ukázala, že nerovnomerná distribúcia vakcín povedie v prvom roku k rýchlejšiemu poklesu úmrtnosti v krajinách s vysokými príjmami, ale v ďalších rokoch sa tieto krajiny stanú zraniteľnými voči opätovným infekciám a novým variantom. Tím začal s výskumom ešte pred vznikom variantov delta a omikron. Zhang pripomenul, že obidva varianty pochádzajú zrejme z krajín s nižšími príjmami. "Keby mali tieto krajiny dostatok vakcín na ochranu svojich obyvateľov, pravdepodobne by sa podarilo obmedziť vznik nových variantov koronavírusu," dodal. Štúdia, ktorú zverejnil odborný časopis Nature Human Behaviour, uvádza, že pokiaľ bohatšie krajiny darujú vakcíny iba svojim susedom, z celkového hľadiska to má len obmedzený prínos.
Väčšia zodpovednosť
Michael Good z Griffithovej univerzity v Austrálii, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že výskum pohltil prínosy spravodlivej distribúcie vakcín. Zdôraznil aj potrebu dlhodobého uvažovania pri rozhodovaní o ďalšom použití vakcín. "Keď sa krajina v dnešnej dobe rozhoduje akým spôsobom využije vakcíny, môže to mať vplyv na nové varianty koronavírusu, ktoré sú schopné sa vyvinúť za jeden až päť rokov," povedal Good. "Prijímame rozhodnutia, ktoré do značnej miery ovplyvnia zdravie ľudí v rozvojových krajinách, no v najbližších troch až piatich rokoch sa dotknú aj najbohatších krajín sveta."
