ŠTRASBURG/PRAHA - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dnes rozhodol v prospech Nórska v prípade Češky Evy Michalákovej, ktorej nórska sociálna služba Barnevernet pred viac ako desiatimi rokmi odobrala synov Denisa a Davida a umiestnila ich do pestúnskej starostlivosti. Podľa súdu v Štrasburgu Nórsko v prípade odobratia detí Michalákovcom neporušilo príslušný článok Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Prinášame vám prehľad celej kauzy, ktorá sa tiahne už takmer jedenásť rokov.
Nórska sociálna služba rozhodla o odobratí detí českým manželom Michalákovým a o ich umiestnení do prechodnej pestúnskej starostlivosti 18. mája 2021. Eva a Jozef Michalákovci sa v Nórsku usadili po svadbe v roku 2005. Jozef tu žil už predtým. V tom istom roku sa im narodil syn Denis, v roku 2008 Dávid. Všetci majú české občianstvo. Dôvodom opatrenia úradu bolo podozrenie materskej školy, že otec sexuálne zneužíva svojich synov. Polícia začala vyšetrovať otca aj matku, podozrenie sa ale nepotvrdilo a prípad bol v januári 2013 odložený. Manželia sa neskôr rozviedli. Jozef Michalák sa k prípadu detí na rozdiel od svojej exmanželky vyjadroval len veľmi stroho.
Konečný verdikt nórskej sociálky zamrazí: Matku zbavili rodičovských práv, syn musí na adopciu
Stretávali sa stále menej
Od februára 2012 bratia žijú každý v inej pestúnskej rodine. Na jeseň 2015 bola ich matka zbavená rodičovských práv. Kontakt detí s biologickými rodičmi bol už od ich odobratia veľmi obmedzený. Spočiatku ich mohla matka stretávať každý týždeň, neskôr jej nórske úrady povolili kontakt len štyrikrát do roka, a to pod podmienkou zákazu rozprávania sa v češtine. Od marca 2013 sa s chlapcami mohla stretávať dvakrát ročne po dve hodiny, kontakty napokon úplne ochabli. Pred šiestimi rokmi nórske súdy potvrdili rozhodnutie úradov o strate rodičovských práv Michalákovej. Verdikt v januári 2017 potvrdil aj najvyšší súd v Osle.
Rozruch v českom parlamente
O prípade bratov sa v českých médiách písalo prvýkrát na jar 2013, zhruba dva roky po tom, ako boli bratia odobraní. O rok neskôr sa táto kauza stala jednou z najdôležitejších tém verejnej diskusie. Potvrdzuje to aj fakt, že kvôli nej bol v Snemovni interpelovaný vtedajší premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD). O vec sa začali zaujímať aj českí politici, napríklad poslankyňa TOP 09 a v súčasnosti nezávislá senátorka Jitka Chalánková alebo europoslanec Tomáš Zdechovský. Nórska strana nechcela prípad komentovať s odvolaním sa na deti.
Do prípadu vstúpil aj prezident Miloš Zeman. Vo februári 2015 prirovnal nórsku sociálnu službu Barnevernet k nacistickému programu Lebensborn. Výroky označil za hyperbolu, napriek tomu ich nórske úrady vyhlásili za "nerozumné". V júni toho istého roku sa Zeman obrátil na nórskeho kráľa Haralda V. so žiadosťou o vyriešenie kauzy s ohľadom na záujem detí. Následne v roku 2015 prezident zrušil kvôli prípadu pozvanie nórskej veľvyslankyne na hradné slávnosti spojené s oslavami 28. októbra.
Prípadom sa zaoberala aj vláda premiéra Sobotku, ktorá sa prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí snažila do Nórska zaslať niekoľko diplomatických nót. Predseda vlády potom niekoľkokrát komunikoval s nórskou premiérkou, na osudy poškodených bratov to však nemalo žiadny vplyv. Ambasáda napísala list, že "nórske úrady nemôžu kvôli mlčanlivosti reagovať na nesprávne tvrdenia".
Prípad rieši aj európska justícia
Prípadu sa venuje česká a európska justícia. V septembri 2017 sa Eva Michaláková obrátila na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sťažnosťou na Nórsko, ktoré "svojím prístupom porušilo naše právo na rodinný život nielen kvôli samotnému odobraniu detí, ale pre znemožnenie kontaktu a odobratie rodičovských práv". ESĽP jej žiadosť odmietol. Nórsko podľa súdneho tribunálu právo na rodinný život neporušilo.
Vlani v januári padol na okresnom súde v Hodoníne vo veci rozsudok. Ten po opakovaných nezhodách na odvolacom Krajskom súde v Brne riešil nórske rozsudky a úpravu starostlivosti o deti po rozvode manželov. Súd napokon formálne zveril deti do starostlivosti Evy Michalákovej, na faktický stav to ale nemá vplyv. Chlapci zostávajú v Nórsku a súčasné miesto ich pobytu tamojšie úrady nechcú zverejniť. "Som si samozrejme vedomá toho, že deti sú v pestúnskej starostlivosti už dlho a ich vzťahy s pestúnmi sú silné. Z tohto dôvodu nehodlám okamžite presťahovať deti k sebe. Dúfam, že mi budú povolené aspoň návštevy. Bude tu nutná aj spolupráca psychológa. Nechcem deťom násilne vpadnúť do života," vyjadrila sa ich biologická matka.
Prípad bratov nie je ani zďaleka jedinou kauzou o chybnom, až neľudskom prístupe sociálnej služby Bernevernet. Známy je aj prípad nórskeho rodičovského páru, ktorému odobrali dieťa takmer hneď po pôrode a zverili ho do pestúnskej starostlivosti. ESĽP dal v tomto prípade za pravdu rodičom. Český právnik Pavel Hasenkopf, ktorý pôsobí v Petičnom výbore na pomoc rodine Michalákovcov, tvrdí, že Európsky súd pre ľudské práva je zahltený žalobami na sociálnu službu Berneverdet, a preto by mal posudzovať nezákonnosť celého systému.
