BRATISLAVA - Dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl sme ani po takmer dvoch rokoch tejto vlády nevideli, upozornil v koncoročnom hodnotení nezaradený poslanec Tomáš Valášek pôsobiaci v mimoparlamentnom Progresívnom Slovensku. Dôvod vidí najmä v radikálne sa meniacich finančných východiskách.
Verí, že v roku 2022 ozbrojené sily konečne dostanú dlhodobú stabilitu a víziu. "Je žalostnou vizitkou tejto vlády a OĽANO osobitne, že ani dobré nápady ministra so znalosťou rezortu nevie najväčšie vládne hnutie pretaviť do praxe," uviedol poslanec. Pripomenul, že minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) avizoval predloženie dlhodobého plánu na začiatku volebného obdobia. Odobriť ho mal aj parlament. Ako hovorí, podľa signálov tomu bola naklonená aj opozícia.
Z rezortu obrany sa podľa poslanca opäť stal "trhací kalendár". Poukázal na to, že práve z obrany ukrojil minister financií Igor Matovič (OĽANO) najviac, aby zafinancoval avizované daňové zmeny. "Ukázal tým šokujúcu nevďačnosť vojakom, ktorí len pred rokom podržali krajinu a expremiéra osobne, keď na ich plecia padla ťarcha zabezpečenia plošného testovania," komentoval.
Valášek verí, že tento rok sa ozbrojené sily dočkajú dlhodobej stability a vízie. "Okrem spomínaných častých neplánovaných škrtov totiž pliagou rezortu obrany dlhodobo bolo, že každá nová vláda porušila rozbehnuté modernizačné plány tej predošlej," komentoval Valášek. Začaté projekty sa tak poriadne nedokončili. Po takmer troch dekádach od nezávislosti sa Slovensko podľa neho prepadlo vo výzbroji a kvalite výcviku aj oproti bývalým českým partnerom.
Ministerstvo by sa malo zamerať na koncepčné dokumenty i protivzdušnú obranu, hovorí Peter Kmec
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) by sa mal v novom roku zamerať na tvorbu kvalitných koncepčných a strategických dokumentov na rozvoj obrany a Ozbrojených síl (OS) SR, aby mohli budúce vlády v ich rozvíjaní plynule pokračovať. Nezaradený poslanec Národnej rady SR Peter Kmec, ktorý pôsobí v mimoparlamentnom Hlase-SD, to uviedol v koncoročnom hodnotení. Zdôraznil tiež potrebu urýchlene vypracovať nový systém protivzdušnej obrany.
"Súčasná bezpečnostná situácia v Európe, konkrétne na hraniciach Ukrajiny a Ruska a Poľska a Bieloruska, je bezpečnostnou hrozbou aj pre SR. Obrana štátu si preto viac ako inokedy vyžaduje rýchlejší a najmä komplexnejší prístup, ktorý nedovoľuje zameriavať sa každý rok len na jednu oblasť modernizácie Ozbrojených síl SR," zdôvodnil Kmec. V protivzdušnej obrane sa podľa neho treba zamerať na ďalšie prvky proti bezpilotným leteckým systémom.
Za uplynulý rok ocenil poslanec napríklad pôsobenie OS SR v boji s pandémiou či nasadenie nových húfnic Zuzana 2. K pozitívam podľa neho patrí aj schválenie strategických dokumentov, napríklad bezpečnostnej a obrannej stratégie či vojenskej stratégie. "Je však potrebné uviesť, že ďalšie nadväzujúce dokumenty ako dlhodobý plán rozvoja obrany a koncepcia rozvoja OS SR do roku 2030-2035 verejnosti predstavené zatiaľ neboli," dodal.
Pod Naďovým vedením podľa Kmeca vznikajú pochybnosti ohľadom efektívnosti a potreby uzatvárania niektorých zmlúv v oblasti logistického zabezpečenia. Poukázal napríklad na opravy vrtuľníkov Mi-17 či nákupy olejov a mazív prostredníctvom tzv. in house zmlúv. "Podľa schváleného štátneho rozpočtu na rok 2022 sa ukazuje, že plány ministra obrany na obstarávanie ťažkej pozemnej techniky zostanú zatiaľ len na papieri, pretože idú nad finančný rámec a možnosti rozpočtu ministerstva obrany," komentoval.
Poslanec si myslí, že ministerstvo obrany by malo viac využívať produkty a služby, ktoré sú dostupné na Slovensku namiesto toho, aby ich nakupovalo prostredníctvom agentúry NATO. "Ako príklad uvediem modernizáciu letiska Sliač za 61 miliónov eur, ktorú chce Ministerstvo obrany SR realizovať práve prostredníctvom NSPA. Je to postoj, ako keby na Slovensku neexistovali stavebné firmy, schopné realizovať tento projekt," myslí si. Proces podľa neho mešká. Ako pripomenul, prvé stíhačky F-16 by mali pristáť na modernizovanom letisku Sliač už v roku 2023.
Smer-SD kritizuje Naďa za nelogické nákupy, výhrady má aj k dohode s USA
Pôsobenie ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) bolo v roku 2021 podľa opozičného Smeru-SD sprevádzané absolútne nelogickými nákupmi a projektovými zámermi, na ktoré štát v čase ekonomickej krízy minie miliardy eur z peňazí daňových poplatníkov. Strana kritizuje aj podiel ministerstva na zhoršovaní vzťahov s Ruskom a Čínou. Zahraničná politika za tejto vlády podľa nich zažíva "nezdravý príklon" k USA, negatívne postoje očakávajú aj pre predloženú dohodu o obrannej spolupráci. Koncoročné hodnotenie poskytol hovorca strany Ján Mažgút.
"Nákupy sú často v nesúlade s potrebami obrannej a bezpečnostnej politiky a sú uprednostňované pred inými a závažnejšími potrebami rezortu obrany, ako sú napríklad platy vojakov a civilných zamestnancov. Práve na navyšovanie platov vojakov je v štátnom rozpočte Igora Matoviča (OĽANO) jedna veľká nula a minister obrany Jaroslav Naď nedokázal vyrokovať navýšenie kapitoly pre rezort obrany," skonštatoval hovorca. Poukázal na prepustenie asi 500 zamestnancov rezortu.
Ministerstvo obrany sa podľa Smeru v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí podieľa na značnom zhoršovaní vzťahov so strategickými partnermi ako Ruská federácia a Čína. "Ministerstvo dokonca dopredu vylučuje nákupy z Ruskej federácie a pravidelné presuny vojsk západných štátov cez naše územie sú významnými partnermi vnímané veľmi negatívne. Rovnako negatívne postoje vzbudí aj najnovšia dohoda o obrannej spolupráci medzi USA a Slovenskom," uviedol hovorca. Dohoda ide podľa strany ďaleko nad úroveň bežnej spolupráce a otvára možnosť, že sa Slovensko bude podieľať na vojenských provokáciách voči východným partnerom, čo nie je v záujme štátu ani občanov.
Strana hovorí aj o zlom vzťahu ministra s vojakmi, a to pre nátlak na vojakov, aby sa dali zaočkovať proti COVID-19. "Sankcie majú napríklad podobu zákazu účasti na zahraničných misiách pre tých vojakov, ktorí sa nedajú zaočkovať. Minister však ide ešte ďalej a na vojakov v súvislosti s koronavírusom podáva aj trestné oznámenia, čo je neakceptovateľné," komentoval Mažgút.
V roku 2022 si ministerstvo podľa Smeru musí dať za cieľ rokovať s ministerstvom financií o možnostiach úpravy rozpočtu s cieľom navyšovania platov a udržania pracovných pozícií. "Je taktiež potrebné prehodnotiť jednotlivé nákupy a vzhľadom na prebiehajúcu krízu vylúčiť všetky tie, ktoré nie sú nutné a urgentné. Ministerstvo musí zároveň začať rešpektovať dobrovoľnosť očkovania," zhrnul hovorca.
