AVDIIVKA - Život na Ukrajine sa po roku 2014 rapídne zmenil. Od anexie Krymu je východná časť krajiny v podstate vo vojnovom stave. Situácia sa navyše vyhrotila po tom, ako Rusi začali zhromažďovať svoje pozemné sily blízko hraníc s naším východným susedom. Novinár David M. Herszenhorn, ako hlavný redaktor magazínu Politico, opísal obdobie, ktoré strávil v tejto zničenej krajine.
Herszenhorn spočiatku nevedel, čo má od tejto cesty čakať. Ako sám opísal svoju prácu, v Bruseli pokrýval témy okolo EÚ a NATO, kde hlavnou konfliktnou zónou je tlačová miestnosť a najväčšou hrozbou zlé jedlo v bufete. S kolegom, fotografom Brendanom Hoffmanom, sa vybrali do prostredia prvej línie, teda do miest, kde sa strieľa ostrými už niekoľko rokov. Cieľom bolo vykresliť obraz vojny, ktorá vypukla na Ukrajine takmer pred ôsmimi rokmi. Ako sa redaktor Politico vyjadril, "zomrelo v nej už viac ako 14-tisíc ľudí, a cez 730-tisíc muselo opustiť svoje domovy. Snažili sme sa aj zhodnotiť, či riziko eskalácie konfliktu je tak vážne, ako tvrdí Washington."
Západné krajiny vyjadrili na pôde OSN neochvejnú podporu Ukrajine
David Herszenhorn sledoval pozorne situáciu na Ukrajine už pred revolúciou na Majdane v roku 2013. Pre New York Times písal vtedy priamo z Moskvy. Na Ukrajine už v tom čase strávil niekoľko mesiacov. Ako spomína, videl ruských vojakov odstraňovať ŠPZ-tky zo svojich áut. Dokonca bol aj priamym účastníkom bojov. Istý čas sa nachádzal na jednej z ukrajinských základní, ktorej sa napokon zmocnila ruská armáda. "V takýchto situáciách môže byť rozdiel medzi tým, čo tvrdia politici a situáciou v mieste konfliktu," ozrejmil. Na Ukrajine sa redaktor a fotograf magazínu Politico obávali najmä toho, že Moskva si nikdy nenechá pustiť oblasti Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny. "Počuli sme teóriu, že Západ neúmyselne pomôže Rusku destabilizovať ukrajinskú vládu na čele so Zelenským. Následne by sa tak v Donbase mohli uskutočniť voľby, a región by sa stal autonómnou oblasťou pod správou Ruska," pokračoval.
Ako niečo prirodzené
Rozhovory s miestnym obyvateľstvom, ako aj s vojakmi operujúcimi v oblasti, však priniesli zaujímavé zistenia. Ľudia v okupovaných územiach si už na vojnu za tie roky zvykli. A sú čoraz skeptickí voči tomu, že ešte niekedy budú môcť žiť v európskej krajine s demokratickým systémom vlády. Po príchode do Donabsu, bolo evidentné, že vojna je tu vykreslená na každom rohu. Napríklad na železničných staniciach v Kramatorsku a Kostyantynivke bolo toľko vojakov, ako civilistov. Situácia pripomínala stav na Západnom brehu Jordánu, alebo ešte donedávna v Náhornom Karabachu. Po rokoch bojov a krviprelievania sa stala neoddeliteľnou súčasťou života prostých ľudí. Výbuchy, kontrolné stanovištia na hlavných dopravných tepnách a streľba, sa už považujú za niečo prirodzené.
David sa zastavil s fotografom aj v jednej z nemocníc. Pacienti sa tu nedelili. Doktori liečili súčasne postrelených, ako aj pozitívnych na koronavírus s ťažkým priebehom. Jeden pán v bare im vyrozprával svoj príbeh, že keď začala vojna v Donecku, nemohol prísť ani na pohreb svojich rodičov. Dokonca sa s manželkou snažili upokojiť svoje dve malé dcéry tým, že tie výbuchy sú v skutočnosti ohňostroje.
Vojaci sa neboja
Celkovo sa však zdalo, že vplyv Ruska na Ukrajine je čím ďalej, tým menší. Ukrajinská armáda pomaly získava na sile vďaka bezpilotným lietadlám z Turecka, ako člena NATO, alebo pomoc od Británie s budovaním nových námorných základní. Vojaci si nerobia ilúzie, že aj napriek pomoci by mohla Ukrajina v prípadnom priamom konflikte s Ruskom uspieť. Sú si však istí, že by padlo aj veľa ruských jednotiek. Existuje aj teória, že Rusko má problém s platením na okupovaných územiach, a teda Putin sa snaží situáciu urýchliť.
Redaktor a kameraman si to namierili aj do Avdiivky na okraji Donecka. Na okraji priemyselnej zóny tu vojaci kopali zákopy, odkiaľ sledovali okolie, a bránili by sa v prípade útoku. Zastavili sa aj pri jednom zničenom paneláku. Vonku na lavičke tam sedel Danil Derbrovský, ktorý tu kedysi býval. "Budova bola v prvých rokoch vojny ostreľovaná viac ako 50-krát. Môj byt však stále stojí, dokonca ani okná nemám rozbité. Bojím sa tu však žiť. Moja dcéra Diana mala len 7 rokov, keď to celé začalo, teraz má už 15. Mali sme šťastie, že nás dokázali prichýliť moji rodičia v inej časti mesta," hovoril zúbožene. V dedine Pisky stretli jedného vojaka, ktorý pred vojnou chodil na vojenskú strednú školu v Donecku. Webová stránka školy však už dnes uvádza, že tu platí ruský systém výučby "na základe oficiálnych pokynov prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Vladimiroviča Putina".
Tri možné scenáre
Miestni vojaci hovorili, že situácia sa nemení. Boj tu odznieva a plynie, no nikdy sa nezastaví. Je to patová situácia. "Ak sa nebojíme my, prečo by sa mal báť Západ?", hovorí jeden z nich. Domnievajú sa, že v oblasti by sa mohli odohrať tri scenáre. Prvým by bola invázia Ruska, druhým stiahnutie sa ruských jednotiek z Východnej časti Ukrajiny, a tretím pokračujúca provokácia zo strany Moskvy,
