BRATISLAVA - Keď sa spojí aktuálne dianie vo svete s krízou a aj s pandémiou, pre cenovky to nikdy neznamená nič dobré a okrem pohonných hmôt či elektriny skôr či neskôr začnú rásť ceny všetkých ostatných položiek. Či sa nám to páči, alebo nie, veľké zdražovanie, ktoré sme 20-rokov nezažili sa má dostaviť už čoskoro. Aspoň to tvrdí Národná banka Slovenska.
Informácie poskytla TV Markíza a hovorí sa o takom zdražovaní, ktoré si mladá generácia ešte nevie ani predstaviť. Inflácia ničí naše našetrené peniaze a zoznam drahších vecí sa opäť rozrastá a skutočne to nevyzerá dobre, keďže okrem plynu a elektriny zrejme pôjdu cenovky vyššie aj pri nehnuteľnostiach a ďalších veciach.
Nie sú to dobré správy, tvrdí Kažimír
Aj keď zatiaľ ide len o odhady NBS, rozhodne nie sú pesimistické a pravdepodobne sa čoskoro dostavia. "Nemáme dobré správy, pretože musíme oznámiť, že podľa našich odhadov rast cien bude pokračovať, dokonca bude silnieť, mal by vyvrcholiť niekde na úrovni 7, 7 percenta v najbližších mesiacoch, začiatkom budúceho roka,“ konštatoval guvernér centrálnej banky Peter Kažimír.
Naposledy to bolo takto pred 20 rokmi
Sedempercentný nárast v prípade cien sme tu mali naposledy v roku 2000. Vtedy však na Slovensku platili ešte Slovenské koruny. "Aj iní analytici, ktorí odhadujú ten cenový vývoj to mali extrémne komplikované, lebo v zásade nie je také jednoduché predpovedať ceny na trhu so zemným plynom a následne elektrinou, tam pôsobia naozaj geopolitické faktory v súčasnosti," pripojil sa viceguvernér Ľudovít Ódor.
Dôvody treba hľadať vo svete
Zdražovanie má svoj dôvod. Deje sa totiž aj v ostatných krajinách po Európe. Svoje urobilo aj zavedenie zelenej ekonomiky, ktorá je jednoducho drahá. Komplikácie nastali aj po tom, ako Nemecko vyplo atómové elektrárne a ďalšie krajiny, vrátane tej našej, zatiaľ nevedia sprevádzkovať svoje nové reaktory.
V týchto dňoch preto viacero štátov, a aj my, požiadali Európsku radu, aby Európa zaradila jadro medzi zelené zdroje a znížila tak tlak na rast cien. Dohody však ešte neprišli. "Diskusie boli veľmi rušné, lebo ono síce tých záverov tam nebolo veľa, ale tá rozdielnosť názorov bola veľká, takže preto sa to nechalo otvorené a vlastne bude sa v tom pokračovať na ďalšej rade,“ povedal po rokovaní predseda vlády Eduard Heger.
