Sobota28. december 2024, meniny má Ivana, Ivona, zajtra Milada, Nátan

ROZHOVOR s Gröhlingom: Koalícia musí dodržať sľub a školy otvoriť! Čaká nás veľká reforma, povinnému očkovaniu sa nevyhneme

Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Topky/Vlado Anjel)

BRATISLAVA - Ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi sa tento rok podarilo presadiť niekoľko zmien. Z nich zrejme najväčšia je reforma obsahu vzdelávania, s ktorou súvisí aj postupná digitalizácia. Začať by sa s ňou malo už budúci školský rok. O reforme, otváraní škôl i o tom, že pri povinnom očkovaní sme vyčerpali už dve z troch možností, a preto sa mu nevyhneme porozprával v rozhovore pre Topky.sk.

Podľa ministra školstva sa dá vyššia zaočkovanosť dosiahnuť tromi spôsobmi, z nich dva sme už vyčerpali. Poslednou možnosťou je povinné očkovanie. Ak nechceme pandémiu naťahovať, je to podľa neho posledná možnosť. Síce nepopulárna, no efektívna. Tzv. pandemická generácia detá, ktoré sa dlho učili doma, na tom podľa neho nie je až tak zle, ako sa môže zdať. 

ROZHOVOR s Gröhlingom: Koalícia musí dodržať sľub a školy otvoriť! Čaká nás veľká reforma, povinnému očkovaniu sa nevyhneme (Zdroj: Topky/Maarty)

Koalícia by však podľa neho mala dodržať sľub a školy otvoriť. Napriek tomu nálady nie sú napäté, aj keď sa občas nezhodnú. Veľká obsahová reforma sa nerobí "od zeleného stola", ale robia ju odborníci a učitelia a do praxe by sa mala zaviesť už od budúceho školského roka. Viac sa dočítate v rozhovore s ministrom školstva. 

Tak na úvod sa vás spýtam, ako sa máte? Máte za sebou relatívne hektické obdobie, školstvo je jednou z oblastí, ktoré koronakríza zasiahla najviac. 

Máme za sebou už druhý rok koronakrízy. Myslím si, že tak ako to bolo náročné pre učiteľov, rodičov, aj žiakov, aj pre nás na ministerstve to bolo náročné obdobie. Nikto nečakal, že takéto niečo príde a bude to trvať tak dlho a že budeme popri reformách riešiť usmernenia pre školy, karanténu, očkovanie zamestnancov a podobne. Na druhú stranu aj s covidom na chrbte sa nám podarilo presadiť tri zákony v regionálnom školstve, reformu SAV či novelu zákona o verejných výskumných inštitúciách. Pre školy sme vytvorili viacero projektov, do ktorých sa mohli zapájať a vytvorili sme kvalitný Plán obnovy, kde nás čakajú výrazné reformy aj investície. Celkovo to bolo ale hektické obdobie. Myslím si, že teraz sa deti, rodičia aj učitelia veľmi tešia na sviatky a na oddych. A na to isté sa tešíme aj my na ministerstve.

ROZHOVOR s Gröhlingom: Koalícia
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: Topky/Ján Zemiar)

Horúcou témou boli uzavreté školy. Vy ste ako minister nehlasovali za nové pandemické opatrenia, nechceli ste školy zatvárať. Líder vašej strany uviedol, že to bolo potrebné spraviť ako kompromis za otvorené obchody. Boli medzi vami nejaké trenice?

Prvý raz návrh zatvoriť školy prišiel od konzília pred niekoľkými týždňami. Dozvedel som sa o tom chvíľu pred začiatkom rokovania vlády. Na vláde som argumentoval viacerými vecami. Našimi údajmi zo škôl, kedy sa v danom týždni učilo prezenčne 83 % žiakov a evidovali sme 1,6 % pozitívnych žiakov na školách. Tieto čísla sme mali potvrdené aj cez rezort zdravotníctva, takže sa nedalo hovoriť o tom, že „každá škola je ohnisko,“ to nie je pravda.

Argumentoval som aj skúsenosťou z minulého roka a zo zahraničia, kde zatvorenie škôl nepomohlo, ako aj výzvami medzinárodných organizácií ako WHO či UNICEF, aby sa školy nezatvárali. No a napokon stav v nemocniciach nám ukazuje, že v nich končia najmä starší a neočkovaní. To je skupina, na ktorú sa treba sústrediť, nie na mládež.

Napokon strana SaS na vláde sa postavila za deti a školy. Zatvorenie škôl sme vetovali, čím sa podarilo udržať školy otvorené dlhšie. Ale tento návrh prišiel od koaličných partnerov opäť. Napriek tomu, že na začiatku roka všetci politici, koaliční partneri a ešte aj pán premiér hovorili, že školy sa nesmú zatvárať, akosi na to v decembri zabudli. 

Ja som sa s týmto rozhodnutím nevedel stotožniť. Mladí očkovaní ľudia môžu ísť do fitka, do obchodu, ale nemôžu sa učiť v škole. Je to absurdné, a preto som za to nehlasoval. Medzi mnou a Richardom Sulíkom však žiadne nezhody neboli. Rozumel som, že aj obchody a podniky trpia a potrebujú sa otvoriť tiež, že ako strana používať veto každých 15 minút. Skôr by bolo treba spýtať sa koaličného partnera, prečo dal na výber buď zatvorené obchody, alebo zatvorené školy.

Viem, že vy ste proti zatváraniu dlhodobo a mali ste námietky aj proti postupu regionálnych hygienikov. Chápem, že deti boli dlho doma a budú mať problém nielen s učivom, ale aj socializáciou. No pokiaľ sme sa dostali do takej situácie, nezvažovali ste, že možno by ten pôvodný návrh konzília zavrieť školy jednorázovo na dva týždne pomohol? Žeby teraz už nemuseli byť zavreté?

Minulý rok zatvorenie škôl nepomohlo. Prípady nám raketovo rástli. Kto to šíril vtedy, keď deti boli doma? Rovnako to bolo aj v zahraničí a dokonca sú štúdie, ktoré nám potvrdzujú, že zatvorenie škôl nie je efektívne. Zároveň sme neznížili mobilitu pracujúcich. Tých je asi 2,5 milióna, sú starší, sú rizikovejší a chodili do práce. Aký má zmysel zatvoriť doma deti a mládež, keď rizikoví ľudia doma neostanú? To, čo pomôže, nie sú lockdowny ani zatváranie škôl a obchodov. Pomôže očkovanie. Vidíme to aj v zahraničí. Krajiny s vysokou zaočkovanosťou majú minimum hospitalizovaných. Vírus sa šíri, ale ľudia nekončia v nemocnici a tak môžu normálne fungovať obchody, školy, aj celá spoločnosť. 

ROZHOVOR s Gröhlingom: Koalícia
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: Topky/Ján Zemiar)

Aj odborníci, aj niektorí učitelia či rodičia, ale aj niektorí z vašich koaličných partnerov vnímajú školy ako ohniská. Deti nie sú očkované, istú dobu sa nenosili ani rúška. Ak sa nakazia, môžu nakaziť aj rodičov. Vy však tvrdíte, že to nie je primárny zdroj nákazy. Regionálni hygienici ich však označovali za ohniská aj pred lockdownom. Ako je to teda teraz? Čo považujete za najväčšie ohnisko?

Na základe akých dát niekto označí školy za ohniská? To som sa aj pýtal a nedostal som žiadnu odpoveď. V čase, keď sa konzílium navrhovalo zatvorenie škôl, sa prezenčne vzdelávalo 83 % žiakov. V tomto týždni bolo pozitívnych 1,6 % žiakov na školách, čo sme si potvrdili aj cez dáta z rezortu zdravotníctva. V tomto týždni navyše 67 % škôl nemalo ani jednu triedu v karanténe. 

Ak by školy boli ohniskami, tieto čísla by predsa vyzerali úplne inak. Navyše, nikto nezbiera takéto detailné dáta v žiadnom sektore a nemá o ňom takéto informácie – nemáte dáta o pozitívnych na pracoviskách, v reštauráciách, v obchodoch. Iba my na školstve máme takto poctivo zozbierané údaje a zmapovanú situáciu. Treba ale povedať, že situácia na školách bola rôzna. Dve tretiny škôl v tomto týždni nemali žiadnu triedu v karanténe. Ale boli aj školy, kde bolo v karanténe veľa žiakov či učiteľov. V tom prípade by mal RÚVZ zasiahnuť a školu zatvoriť a to úplne podporujem. Ale prečo by sme zatvárali školy, kde žiadny problém nie je?

Prečo sa zatvárali školy v Bratislave, kde máme 77 % zaočkovanosť učiteľov, 64 % zaočkovanosť všeobecne a 63 % zaočkovanosť mladých? V Bratislave sú aj také triedy, kde sú všetci žiaci očkovaní alebo prekonaní. V Bratislave je vysoká zaočkovanosť starších ľudí, a preto má mesto dva žolíky. V tomto meste plošné zatvorenie škôl nemá zmysel. Dodnes som nevidel žiadne dáta, na základe ktorých sa takto rozhodlo.

Myslíte si, že školy sa po 9. januári otvoria? Pán Sulík uviedol, že za to obaja budete bojovať. 

Budeme sa o to snažiť a verím, že aj koaliční partneri precitnú a spomenú si na svoje sľuby nezatvárať školy.

Bude generácia detí, ktoré zažili koronakrízu ukrátená? Resp. čo bude podľa vás najväčší problém? 

Kľúčové je, aby sa všetci vrátili do škôl, lebo tam výučba prebieha najlepšie. Nevidím to ale s touto generáciou zle. Naopak, myslím si bude v niečom skúsenejšia a vyspelejšia. Už v mladom veku sa títo ľudia stretli s veľmi vážnou situáciou, a to s celosvetovou pandémiu. Žiaci sa museli prispôsobiť novým podmienkam, rovnako ako aj ich učitelia. Museli sa naučiť fungovať inak, zodpovedne si organizovať čas, tak trochu museli skôr dospieť. Aj to je niečo, čo si môžu odniesť z tohto obdobia. Stále ale platí, že najlepšie je vzdelávať sa priamo v škole. A o to sa musíme snažiť.

ROZHOVOR s Gröhlingom: Koalícia
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: Topky/Ján Zemiar)

Ktorú kategóriu žiakov to podľa vás najviac postihne?

Nedelil by som to. Pre mňa je potrebné, aby každý jeden žiak bol v škole. Každá odučená hodina každého žiaka sa počíta. Často sa hovorí, že prváci na základnej škole sa nemôžu učiť dištančne čítať a písať a že staršie ročníky to majú ľahšie. Ale ani staršie ročníky to nemajú ľahké. Aj oni potrebujú vysvetlenie učiteľa, niektorí potrebujú prax, potrebujú klasické vzdelávanie v kolektíve. Nie je to iba o veku. Preto je dôležité, aby sa do škôl vrátili všetci.

Viem, že nerád komentujete situáciu v koalícii, ale predsa sa spýtam... Aká je momentálne v koalícii nálada?

Aktuálne prešli niektoré kľúčové reformy – reforma nemocníc aj národných parkov. Nám v školstve prešli tri kľúčové reformné zákony, takže si myslím, že v tomto ohľade je nálada dobrá, aj keď rokovania boli veľmi náročné.

Prezidentka sa vyjadrila dosť kriticky na adresu súčasnej vlády, ktorá si podľa nej hádže pod nohy polená, na ktorých sa potkýname my ostatní. Vnímate to tak?

Určite by pomohlo, keby sme ako koalícia dodržiavali dohody. Niekedy sa stane, že sa zaviažeme niečo urobiť a napokon sa to úplne zmení. Myslím si, že pre ľudí je náročné a frustrujúce toto sledovať. Pandémia je pre všetkých náročná a pre nás ako koalíciu by malo byť záväzkom, že situáciu budeme viac upokojovať. 

Problémom bolo aj blokovanie veľkých reforiem, ktoré ste ako vláda chystali. Resp. to, že vždy má niektorý koaličný partner výhrady a dohodu hľadáte ťažko. Pocítili ste ako minister nejaké „blokovanie“? Zmenili by ste niečo možno na štýle komunikácie?

Práve na reformy sme dostali mandát. COVID-19 to akoby prekryl, ale reformy boli nosnou témou tejto koalície. Po období, kedy sa 10 rokov nerobila žiadna reforma, sú tieto reformy potrebné ako soľ, ale aj náročné. Sú veľké, sú skokové, niekedy aj bolestivé. Je prirodzené, že pri veľkých reformách sa objavia aj nespokojné skupiny. Je to normálne, že narazíme, máme iné názory a potrebujeme si ich prejsť. Kľúčové je si tieto problémy vydiskutovať za zatvorenými dverami. 

Naše reformné zákony pripravujeme už od nástupu na rezort. Prešli niekoľkými kolami pripomienok, boli zverejnené a všetci sú s nimi oboznámení už takmer 1,5 roka oboznámení a zatiaľ sme si vedeli všetky zmeny vydiskutovať. My ako strana SaS podporujeme reformy, či sú v našich rezortoch, alebo v iných. Reformy sú tu po tak dlhom čase nesmierne potrebné a našou zodpovednosťou je sa za ne postaviť a vysvetliť ich.  

Problém bol aj pri štátnom rozpočte a konkrétne vášho rezortu sa dotklo zvyšovanie platov učiteľov. Stále nie je isté, napriek schválenému rozpočtu, či sa uvoľní polmiliardový balík. V akom je to štádiu? Budú sa platy zvyšovať?

Od augusta som pravidelne bol na ministerstve financií a rokoval o zvýšení platov. Argumentoval som štatistikami, infláciou, porovnaniami doma či v zahraničí. Bola to priorita pri rozpočte. Učitelia boli po zdravotníkoch hneď druhú najvyťaženejší zamestnanci na Slovensku. Museli si osvojovať nové metódy výučby, prispôsobiť sa novým podmienkam, popri tom dohliadať na všetky opatrenia a niekedy si ešte aj vyslúžili urážky a útoky od rodičov za nosenie rúšok a podobne. Učitelia si zvýšenie platov zaslúžia a budeme sa aj naďalej snažiť to dosiahnuť.

ROZHOVOR s Gröhlingom: Koalícia
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: Topky/Vlado Anjel)

Jednou z reforiem, ktorá váš rezort chystá, je aj obsahová reforma. Diskusia o zmene obsahu učiva je u nás už dlhšie. Na školách by malo byť, laicky povedané, „viac praktického a menej biflenia“, ak to poviem veľmi zjednodušene. Ako si to predstavujete? Bude sa meniť kompletne celé učivo?

Uvediem príklad: Na slovenčine v 7. ročníku sa žiak učí rozlišovať medzi historizmom a archaizmom. V 6. ročníku určuje, či je prísudok slovesný alebo slovesno-menný. Ruku na srdce – väčšina z nás, dospelých, tieto veci nevie. Žiak sa učí tieto veci a potom neostáva čas na to, aby sa naučil napríklad pochopiť text, spracovať informácie, overiť informácie a podobne. Toto budeme riešiť aj v novom učive. Jeho cieľom je aj to, aby sa žiak naučil používať poznatky v praxi. 

Zaujímavosťou je, že túto reformu nerobíme od zeleného stola. Tvoria ju samotní učitelia, riaditelia a odborníci z praxe. Je ich približne 300 a tí spoločne tvoria učivo pre jednotlivé predmety. Dôležité je, aby predmety medzi sebou boli prepojené a nadväzovali na seba. Dnes sa napríklad stane, že na fyzike má žiak vypočítať príklad, ale vzorec sa bude učiť na matematike až budúci rok. No a samozrejme do učiva chceme dostať aj potrebné zručnosti pre 21. storočie: digitálna gramotnosť, kritické myslenie, práca s informáciami, finančná či environmentálna gramotnosť.

Od ktorého ročníka sa učivo začne meniť? Ja sama som z reformného ročníka, zmeny začali však na strednej škole. Nie je lepšie začať od základnej školy? 

Budú to všetky ročníky, ale nabiehať sa bude postupne. V roku 2022/2023 by mali prví žiaci pilotne byť vzdelávaní podľa nového učiva. Prví absolventi vzdelávaní podľa nového učiva by mali školu ukončiť v roku 2035. Aj preto sú zmeny v školstve niekedy také náročné – ich výsledok vidíte až veľmi oneskorene. A samozrejme to nie je iba o učive – obnáša to ďalšie veci ako vzdelávanie učiteľov, rozširovanie nových metód výučby, tvorbu učebníc a podobne.

Kedy by sa to mohlo reálne zaviesť? Myslím obsahové zmeny, pretože je to veľmi zložitá a komplexná reforma, predpokladám, že budú potrebné aj nové učebnice, učitelia budú musieť meniť systém výučby, čiže zrejme sami sa budú musieť naučiť „učiť inak“...

Zavádzať sa to bude postupne. Je na to samzorejme naviazané aj vzdelávanie učiteľov v nových a inovatívnych metódach výučby. Na toto máme vyčlenené financie z Plánu obnovy. Zaujímavosťou bude, že vzdelávať budú priamo učitelia a riaditelia – teda ľudia z praxe a budú pripravovať svojich kolegov v regionálnych centrách, ktoré postupne vznikajú. Aj samotná zmena obsahu príde postupne. Už budúci školský rok pilotne nastúpia prvé ročníky a postupne budú prichádzať ďalšie.

Vláda teraz čoraz viac diskutuje aj o povinnom očkovaní. V SaS na to nemáte jednotný názor, no vy ste sa vyjadrili, že ho podporíte, najmä pre ľudí nad 60 rokov a pre určité skupiny ako sú zdravotníci, zamestnanci DSS či ZSS, ale aj vojaci či učitelia. Je podľa vás reálne, že sa povinné očkovanie zavedie od januára? Aj pri tejto téme sú v koalícii rôzne názory. 

Povinné očkovanie je téma v celej Európe. Zaviedlo sa vo Francúzsku, Taliansku či Grécku. Uvažujú o ňom aj naši susedia – Rakúsko, Česko či Maďarsko. Vyššia zaočkovanosť sa dá dosiahnuť tromi spôsobmi: prirodzeným záujmom, výhodami pre očkovaných alebo povinnosťou. U nás sme prvé dve možnosti už v podstate vyčerpali. 

Na výber máme teraz dve veci: Buď naťahovať pandémiu donekonečna, čo poškodí ekonomiku, zdravotníctvo, školy a nebudeme schopní sa z toho poriadne dostať, alebo dosiahnuť vyššiu zaočkovanosť, hlavne u ľudí nad 60, aby sme odbremenili nemocnice, pretože 83 % z hospitalizovaných sú neočkovaní ľudia. Aj keď je to nepopulárne, povinné očkovanie by toto efektívne vyriešilo a dostalo by nás z pandémie rýchlejšie von.

Vedeli by ste si predstaviť možno časom povinné očkovanie pre deti? 

Toto je otázka pre odborníkov a zdravotníkov. Myslím si, že každý rodič by si mal toto zvážiť sám. Nemocnice plnia najmä starší ľudia. Každý rodič by si mal sám zvážiť, či sa rozhodne pre očkovanie dieťaťa alebo nie. Vírusu sa nevyhneme a je vysoká šanca, že tí, čo sa nezaočkujú, ho prekonajú. Na to musí myslieť každý rodič a podľa toho sa rozhodnúť.

Na záver... ako vidíte školstvo v budúcom roku? Očakávate, že keď príde prípadná ďalšia vlna pandémie, budú sa školy znova zatvárať, prípadne sa prijmú ďalšie opatrenia?

Budúci rok závisí od každého z nás. Ak sa zaočkujeme, budeme vedieť nasledovnú vlnu zvládnuť. Ak nie, budeme sa s ňou ešte veľmi dlho boriť. Ovplyvní to nemocnice, obchody, školy, všetko okolo nás. Iné riešenie ako očkovanie nie je. Všetci, ktorí môžu, by mali očkovanie najskôr využiť, ak sa chceme vrátiť k normálnemu životu.

Viac o téme: ŠkolyŠkolstvoBranislav GröhlingCOVID
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu