BRATISLAVA – Od začiatku pandémia sme si už niekoľkokrát vyskúšali, aké to je, keď zatvoria niektoré tipy predajní či obmedzia isté služby, ktoré podľa tvorcov opatrení nie sú nevyhnutné pre každodenný život. Matematik Richard Kollára sa však zamyslel nad tým, čo vlastne je a čo už nie je pre každodenný život nevyhnuté. Táto otázka totiž môže byť už čoskoro opäť na stole.
Nevyhnutnosť je totiž podľa jeho slov extrémne individuálna a subjektívna. "Asi sa zhodneme, že nevyhnutné pre všetkých ľudí je dýchať a piť vodu. Mali by sme sa však obmedziť len na tejto úrovni?" pýta sa. Nevyhnutné je totiž aj chodenie do práce, a to najmä vtedy, keď poskytujete nevyhnutné služby druhým. Ako príklad slúži dodávka elektriny, plynu, vody ale tiež doprava či odhrnutie cesty od snehu.
Kollára sa však pýta aj to, čo je vlastne práca. "Je hrať hokej práca? Pre niekoho áno, pre niekoho nie súčasná, ale budúca. Je plávanie v bazéne pre niekoho práca? Pre niekoho áno. Je hranie na koncerte práca? Pre veľa ľudí áno," upozornil. Poukázal pritom napríklad na to, že pre juniorských športovcov je ich tréning nevyhnutný. "Pretože inak si môžu okamžite odpísať svoju kariéru, pandemické obmedzenia im môžu doslovne zničiť život podobne ako ochorenie COVID-19. Pre niekoho môže byť nevyhnuté zarobiť tento mesiac 500 eur navyše v práci, lebo má splátku od úžerníka a ak ju nesplatí, jeho život sa fakt ocitne v troskách," uviedol ďalšie príklady.
Pre niekoho môže byť zasa nevyhnutný nákup špecifickej veci, ktorú mu ukradli, no on ju nevyhnutne potrebuje. "Ale nevyhnutnosti môžu mať aj iný charakter, pre autistu, ktorý potrebuje chodiť každý deň na to isté miesto, je nevyhnutné niekam ísť každý deň za každú cenu," pokračuje v príkladoch. Pre deti, ktoré dostávajú poriadny obed len v škole, je zasa nevyhnuté chodiť do školy. "Vo všeobecnosti je vzdelávanie nevyhnutné na budovanie našej budúcnosti. Bez vzdelania býva často tá budúcnosť oveľa horšia, pre danú osobu a aj pre celú krajinu. Je to nevyhnutnosť, či si to plne uvedomujeme, alebo nie. Na výpadok vzdelávania doplatíme veľmi všetci," uviedol Kollár.
Nespokojnej verejnosti sa nedá čudovať
To čo je tak nevyhnutnosť pre jedného, môže byť pre druhého trivialita. "Okrem úplne základných biologických potrieb sú však všetky ostatné nevyhnutnosti len subjektívne vytvorené našou spoločnosťou a posudzujeme ich len na základe toho, aké sú naše vlastné nevyhnutnosti. Málokedy máme pochopenie pre nevyhnutnosti druhých. Avšak to, že nevyhnutných (esenciálnych) služieb je vlastne veľmi veľa sme sa dozvedeli nedávno pri trojdňovej vyhláške o esenciálnych prevádzkach. Zrazu bol zoznam nekonečný a to v ňom toho veľa chýbalo," uviedol.
Nemožno sa preto podľa Kollára čudovať, že verejnosť je po dvoch rokoch pandémie nespokojná. "Jednoducho, pandemické opatrenia už dlhodobo obmedzujú mnohým to, čo je pre nich úplne nevyhnuté. Nie deň - dva, ale celé mesiace. Dostávajú ich do neriešiteľných životných situácií. Absencia možností uskutočniť vlastné nevyhnutnosti ničí mnohým životy často oveľa viac ako ochorenie COVID-19," povedal.
Kollár uznáva, že pandemické opatrenia potrebujeme, cestu však vidí vo výnimkách, flexibilite a vzájomnej empatii. "Práve to funguje v severských krajinách, predpokladá sa, že ľudia nebudú zneužívať systém, keď im umožní uskutočňovať ich vlastné nevyhnutnosti. Potrebujeme ako spoločnosť silne vyhodnocovať individuálne prípady, posudzovať jednotlivosti a nie celky," odkázal. "Jasne, nemáme na to dosť ľudí, ale tam sa presne urobila chyba. Lebo nie je potrebné z hľadiska šírenia infekcie zatvoriť všetky detské krúžky, všetky obchody, či všetky prevádzky, len tie, ktoré zatvoriť môžeme. Nie je v skutočnosti dôležité zakázať predaj batérií na mesiac pre všetkých mimo online nákupov. Potrebujeme byť flexibilní," myslí si.
Dôležité do budúcna
Práve otázka toho, čo je nevyhnutné, môže byť už čoskoro opäť na stole kvôli snahe zamedziť šíreniu omikronu. "Ja viem, toto sa týka skôr januára a februára ako Vianoc, ale práve toto by mali byť otázky, ktoré by sme mali dnes riešiť (a dnes ich minimálne na severe Európy intenzívne riešia), a tie otázky, ktoré akože riešime dnes, tak tie sme mali riešiť pred dvomi mesiacmi," odkázal.
"Sami porozmýšľajte, čo všetko je nevyhnutnosť pre Vás osobne a čoho všetkého a na ako dlho ste schopní sa vzdať. Predstavte si aj výpadok vášho vzdelania a prípravy na povolanie, sociálnych vzťahov s blízkymi, či nemožnosť ísť von so psom ďalej ako 500 metrov od domu," dodal.
