BRATISLAVA - Čím viac veríme konšpiráciám, tým väčší je náš odpor k vakcínam či dodržiavaniu epidemiologických opatrení. Ako ukázali výsledky prieskumu, konšpiráciám pritom veríme v nemalej miere.
To, aký veľký vplyv majú konšpiračné teórie na nechuť ľudí dať sa zaočkovať, ukázal prieskum agentúry Seesame, ktorý bol zverejnený v rámci projektu "Ako sa máte, Slovensko?" Dáta odhalili, že sklon Slovákov veriť konšpiračným teóriám o pandémii je veľký.
Približne Až 40 percent ľudí na Slovensku totiž súhlasí so štyrmi najpopulárnejšími konšpiráciami, ktoré u nás o koronavíruse kolujú. Až 61,2 percenta ľudí verí minimálne jednej z nich. Medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými konšpiráciami, je pritom zaočkovaných iba 8,3 percenta. Naopak, až 81 percent respondentov, ktorí nesúhlasia so žiadnou konšpiráciou, sa zaočkovať dalo.
Naša najpopulárnejšia konšpirácia
Prieskum sa zameral aj na to, ako konšpirácia je tá naša "naj". Ako sa ukázalo, je ňou tá, ktorá hovorí, že hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus sú umelo nadhodnocované. Myslí si to až 43,3 percenta opýtaných. Veľmi podobne je na tom aj súhlas s názormi, že koronavírus bol vyrobený v laboratóriu a zámerne rozšírený medzi ľudí a že súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie.
O niečo menej ľudí uverilo tomu, že súčasnú epidémiu niekto vyvolal len preto, aby mohol ľahšie ovládať ľudí a že vakcíny na koronavírus boli vyvinuté s cieľom škodiť ľuďom. Najmenej ľudí súhlasí s tým, že nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus skutočne existuje. Žiadnej z uvedených konšpirácií neverí iba 24,7 percenta respondentov. Naopak, s aspoň jednou súhlasí 61,8 percenta a so všetkými 12,1 percenta.
Muži veria menej
Konšpiráciám podľa štatistík menej veria muži, aj keď rozdiel je len málo výrazný. Z pohľadu veku s nimi menej súhlasia ľudia v rozhraní od 18-29 rokov. Čo sa týka porovnania v rámci krajiny, tak sa ukázalo, že s konšpiráciami menej súhlasia ľudia vo veľkých mestách - Bratislave a Košiciach.
Naopak, viac konšpiráciám veria respondenti, ktorí sú menej spokojní so svojim životom, pre ktorých je problém vyjsť v domácnosti s rozpočtom a respondenti, ktorí nepracujú, ale sú v domácnosti, prípadne sa starajú o domácnosť.
Svoju úloh zohráva aj vzdelanie. Súhlas s koronavírusovými konšpiráciami totiž narastá s klesajúcim vzdelaním. Pre porovnanie až 61,8 percenta respondentov so základným vzdelaním verí minimálne dvom konšpiráciám, pričom medzi vysokoškolsky vzdelanými je ich iba 35,1 percenta. Konšpiráciám tiež podľa prieskumu výrazne viac veria voliči strán Smer-SD, Kotlebovci-ĽSNS a Republika ako i respondenti, ktorí menej dôverujú vláde, zdravotníctvu či vede.
Dáta tiež ukázali, že ľudia, ktorí sa prikláňali k tomu, že veria konšpiráciám majú väčší sklon k nedodržiavaniu epidemiologických opatrení. V menšej miere tiež obedzejú kotakt s ľudmi mimo svojej domácnosti.
To, čo je však najvýraznejšie, je vplyv konšpirácií na očkovanie. Medzi respondentmi, ktorí nesúhlasia so žiadnou z uvedených konšpirácií, je totiž zaočkovaných podľa prieskumu až 81 percent. Medzi respondentmi, ktorí súhlasia s aspoň jednou z uvedených konšpirácií, je to však výrazne menej - iba 26,7 percenta. Medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými konšpiráciami, je zaočkovaných len 8,3 percenta.
"Na poznatkoch z prieskumu vidíme veľkú neistotu ľudí na Slovensku a skutočnosť, že mnohí sa nevedia orientovať v tom, čomu v médiách a na Facebooku veriť a čomu nie. Sklony ku konšpiračnému mysleniu boli u nás výrazné už dlhšiu dobu, no pandémia ich ukázala v plnej sile. Veľký podiel má na tom nielen silná dezinformačná scéna, ale aj nízka dôvera ľudí v štátne a verejné inštitúcie. Odpoveďou je viac strategickej komunikácie a koordinované, spoločné úsilie vlády, ministerstiev a štátnych inštitúcií. Stoja totiž pred dvojakou výzvou – musia na jednej strane bojovať s dezinformátormi a na druhej strane získavať dôveru ľudí jasnou a konzistentnou komunikáciou," uviedla šéfka agentúry Seesame Michaela Benedigová.
