Ak by ste si mali tipnúť, ako dlho poznáme umelé kvety, asi by ste skúsili odhadnúť, kedy bola vynájdená umelá hmota. A váš tip by bol tak 150-200 rokov? V skutočnosti však poznáme umelé kvety už niekoľko tisícročí.
Už pred takmer 2500 rokmi nájdeme prvé zmienky o umelých kvetoch. V starovekej Číne ich vyrábali zo zlata, porcelánu, hliny, papiera. Dávni Rimania a Gréci ich vyrábali z rohoviny a rôznych kovov. Takto vydržali celú večnosť (oproti tým živým), vymyslieť si mohli aj neexistujúce tvary a kombinácie. Ak namietate, že toto za umelé kvety považovať nemožno, že dnes sú predsa umelé kvety z umelej hmoty, tak pozor. Umelé kvety, aspoň tie realistické, sú takmer celé (vyše 90%) vyrobené z hodvábu. A tu na scénu prichádza veľmoc, ktorá na hodvábe vyrástla a pomenovala po ňom jednu z najdôležitejších obchodných ciest histórie, slávnu Silk Way - hodvábnu cestu: Čína.
Profesionálne náhrady rastlín sú v súčasnosti kombináciou hodvábu, polyetylénu, rôznych silikónov a často obsahujú prírodné prvky, napr. skutočný drevený kmeň. Ale najpodstatnejšou zložkou je práve hodváb, ktorý tvorí viac ako 90% takejto umelej rastlinky. Objav hodvábu sa pripisuje Lei-Tzu, manželke čínskeho Žltého cisára ktorý žil v období cca 3000 rokov pred naším letopočtom. Kukla priadky morušovej jej vraj spadla priamo do šálky horúceho čaju. Pri jej vyberaní sa zámotok začal lepiť na prsty a rozplietať sa. Tak sa započala neskutočná história hodvábu a urobila z Číny jednu bohatú veľmoc. Výroba hodvábu je veľmi zaujímavá.
Najprv sa 25 dní chovajú húsenice priadky morušovej na listoch moruše. Pokusy nahradiť listy inou potravou, dokonca aj pavúkmi, dopadli vždy neúspešne. Húsenica je najprv maličká ako mravec, za tých 25 dní narastie až na dĺžku cca 5cm. Potom sa zakuklí. Z tejto kukly sa potom ťahá hodvábne vlákno. Najprv je potrebné húsenicu zabiť, inak sa kukla poškodí. Preto sa obaria horúcou vodou, niekedy ich zabíjali ihlou, každú jednu osobitne. Následne sa klukla rozplieta, z jednej kukly je 500 až 1000 metrov použiteľnej nitky, ktorá sa splieta do klasických nití a následne sa z nití tká hodváb. Na každú niť je potrebných 20 až 50 nitiek, záleží, aký silný alebo naopak jemný materiál požadujete. Je to veľmi prácna robota, na jednu blúzku potrebujete okolo 600 kukiel, na obyčajný šál okolo 200, na kravatu 150. Farba nitiek je biela, alebo žltá. Inými farbami sa farbia vždy už nite, nie samotný hodváb.
Zaájímavá je aj ekológia výroby hodvábu. Je bezodpadová a nesmierne ekologická. Každý motýľ nakladie 300 až 500 vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy. Na ďalší chov sa necháva 3% húseníc. Ak vám napadlo, čo sa robí s toľkými mŕtvymi húsenicami, tak nezabúdajte, že sme v Ázii. Opečú sa na oleji a sú bežnou pochúťkou v Číne, Vietname a Kambodži. Využijú sa aj nedokonalé kukly, alebo kukly zo spomínaných 3% na chov. Výrábajú sa z nich masážne tampóny. Dokonca sa využije aj trus húseníc. V tradičnej čínskej medicíne, alebo sa pridáva do podstielok vankúšov - zabezpečuje vraj pokojný spánok. Priam dokonalý cyklus.
Čína si svoje tajomstvo výroby hodvábu dokázala strážiť celé stáročia. Pokusy o vývoz kukiel sa trestali smrťou. Do Európy ich vraj v dutine svojich palíc prepašovali dvaja mnísi okolo roku 550 n.l.. Hodváb sa používal na lekárske účely a na výrobu nesmierne drahých látok pre majetné vrstvy. Až v 12. storočí začali taliani vyrábať z hodvábu umelé kvety. Nasledujúcich 300 rokov to skúšali najmä francúzi a dotiahli výrobu umelých kvetov z hodvábu k dokonalosti. Vyvážali ich najmä do Anglicka a neskôr do Ameriky. Počas viktoriánskej doby zažili umelé kvety svoje zlaté obdobie, pričom drahý hodváb sa nahrádzal celou plejádou lacnejších, nehodvábnych látok.
Najmä v poslednom storočí sa umelé kvety dostávajú do popredia, aj vďaka svojej nenáročnosti, nulovej starostlivosti, celoročnému kvitnutiu… Je zaujímavé zistiť, aké staré môžu byť umelé kvety a aká je ich história. Pre použitie umelých rastlín hovorí množstvo dobrých argumentov. Rovnako by sme našli kopec dôvodov pre ktoré si umelý kvietok nekúpime. Avšak v ostatnej dobe začínajú prevažovať pozitíva. Súvisí to aj so stále sa zväčšujúcou skupinou alergikov, ale aj so životným prostredím. Obrovské množstvá pitnej vody, ktorá sa spotrebuje v ohromných skleníkoch na rezané kvety začína byť problém, rovnako ako množstvo pesticídov alebo konzervantov, ktoré sa použijú pri prevoze. Ekonomická stránka naberá iný rozmer ak si uvedomíme, že živé, rezané kvety prinesú potešenie na pár hodín kým nezvädnú. A zarátať musíme aj uhlíkovú stopu pri ich prevoze, často ku nám precestujú tisíce kilometrov v klimatizovaných kamiónoch, či lietadlách.
Najmodernejšie profesionálne imitácie rastlín sú produkty, ktoré musíte niekoľkokrát ohmatať a podrobne popozerať, kým s istotou vyrieknete verdikt: umelé. Sú vizuálne dokonalé, príjemné na dotyk, často s prirodzenou vôňou. Celý dojem a výsledok závisí len od triedy kvality, ktorú pri náhradách zvolíte. Špecialisti na tie najkrajšie umelé rastliny sú na portáli hk-green.sk. Pre váš krajší život.
- reklamná správa -
