PRAHA - Dueto v podaní Yvetty Simonovej a Milana Chladila nechýbalo takmer v žiadnej televíznej zábavnej relácii, ktorej súčasťou boli pesničky. Milan Chladil nahral počas svojho života 350 piesní a stal sa jedným z najobľúbenejších českých spevákov džezovej a swingovej éry. Zomrel však príliš skoro, mal iba 53 rokov.
Milan Chladil sa narodil 8. februára 1931 v Brne. "Začínal som medzi niťami. Otec bol krajčír a aj zo mňa chcel krajčíra urobiť," spomínal spevák v dokumente, ktorý o ňom nakrútila Česká televízia. V tom čase sa umenie považovalo tak trochu za komediantstvo, a tak otec trval na tom, že Milan Chladil musí mať najprv v ruke remeslo. Keď sa dozvedel, že Milan spieval v brnianskej kaviarni, bol schopný mu za to dať pár faciek.
Láska k hudbe však bola silnejšia. Brniansky dirigent a kapelník Erik Knirsch počul Chladila spievať a v roku 1951 ho angažoval vo svojom orchestri. Milan Chladil vynikal príjemne zafarbeným hlasom a hoci pôsobil ako skúsený spevák, zapísal sa na konzervatórium. V roku 1954 prestúpil do orchestra Zdeňka Bartáka v Prahe, až napokon v roku 1956 dostal ponuku od Karla Vlacha. Jeho orchestru potom ostal verný počas celej svojej profesionálnej kariéry, aj keď príležitostne vystupoval aj s inými telesami.
Zaujal už prvými piesňami Arrivederci Roma a hlavne Granada, ktoré s Vlachovým orchestrom nahral v novembri 1956. Po prevzatých piesňach nahral v decembri 1961 prvú úspešnú pieseň domácich autorov Chtěl bych mít kapelu.
Nezabudnuteľnú spevácku dvojicu vytvoril s Yvettou Simonovou. "Keď som prišla do orchestra Karla Vlacha, Milan Chladil už s nimi spieval. Bol to nápad Karla Vlacha a Vladimíra Dvořáka, urobiť z nás duo," uviedla Yvette Simonová v rozhovore pre TASR. Prvý hit dvojice niesol názov O nás dvou. Potom prišli ďalšie úspešné piesne: Deti z Pirea, Sentimentální, Ven, Santa Anna Maria, Až na severní pól či Amore, amore. Spolu so Simonovou hosťovali aj v Hudobnom divadle Karlín, hrali v muzikáloch Hello, Dolly a Muž menom La Mancha.
Ich spolupráca vydržala celých 28 rokov, až do Chladilovej predčasnej smrti. „Bol to veľký šok, pretože my sme mali predstavenie, spievali sme a asi o 4 hodiny mi volala polícia, že Milan je po smrti,” povedala Simonová v relácii Blízká setkání.
V muzikáloch a operetách účinkoval Chladil aj samostatne (My Fair Lady). K jeho hitom patria aj piesne Je nás jedenáct, Pigalle, Jezdím bez nehod, Krásné je žít, Já se dnes dopoledne žením, či Matylda. V prvom ročníku ankety Zlatý slávik za rok 1962, keď bola vyhlásená iba jedna spoločná kategória pre speváčky aj spevákov, obsadil Chladil piate miesto, za rok 1963 bol opäť piaty, za rok 1964 už bola samostatná kategória speváčok a spevákov a Chladil skončil druhý za Karlom Gottom. Často spolupracoval a vystupoval so spevákom Karlom Hálom.
Milan Chladil však vynikal nielen hudobným, ale aj športovým nadaním. Ovládal všetky loptové hry a aj so svojimi kolegami využíval všetok voľný čas na futbal či tenis – aj napriek hroziacim zraneniam, ktoré potom komplikovali jeho účinkovanie na javisku. Bol dobrý herec, bavič, imitátor zvierat aj ľudí a podľa kolegov či kamarátov okolo seba nepretržite šíril dobrú náladu. Pri práci aj pri zábave disponoval nevyčerpateľným množstvom energie. Keď sa necítil dostatočne vyťažený Orchestrom Karla Vlacha, dal dokopy sprievodnú kapelu, s ktorou spolu s Yvettou Simonovou chodili na zájazdy.
Počas návratu z vystúpenia v Kašperských horách na Šumave 28. júna 1984 dostal spevák infarkt za volantom svojho auta. Zomrel neďaleko mesta Příbram vo veku 53 rokov. Okrem pracovného nasadenia mohla mať vplyv na stav jeho srdca aj reumatická horúčka, ktorú prekonal v mladosti. „Pri pitve pán doktor povedal, že mal tak zdevastované srdce, že bol zázrak, že vôbec tak dlho žil,” povedala Simonová médiám.
Chladilovu spevácku dráhu dokumentujú kompilácie 20x Milan Chladil (1995), 20x Milan Chladil podruhé (1999), dvojkompilácia Sladké hlouposti s Yvettou Simonovou (2005) a dvojkompilácia Ať hudba dále zní/50 nejslávnejších evergreenů (2010).
