BRATISLAVA – Nezabudnite si opäť posunúť hodinky. Zo soboty na nedeľu sa mení letný čas na zimný. V praxi to znamená, že o 3. hodine v noci sa hodiny posunú späť na 2. hodinu a vy si tak môžete pospať ráno o hodinu dlhšie. K letnému času sa vrátime opäť až počas víkendu z 27. na 28. marca 2022.
Pôvodne sa malo pritom so striedaním letného a zimného času práve tento rok skončiť. V roku 2018 totiž zoorganizovala Európska komisia verejnú konzultáciu o striedaní času, z ktorej vyplynulo, že až 84 percent ľudí je proti.
Európsky parlament následne v roku 2019 schválil smernicu, podľa ktorej by sa mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica nechala členským štátom tiež možnosť, aby si samé upravili otázku časového pásma, teda aby sa rozhodli pre celoročný stredoeurópsky alebo stredoeurópsky letný čas. Urobiť tak mali do roku 2021, nakoniec sa to však odsunulo na neurčito, lebo nedošlo k dohode, aký čas si ponecháme. Striedanie času tak aktuálne ostáva do platnosti najmenej do roku 2026.
Mal ušetriť
Letný čas, tak, ako ho poznáme dnes, bol v bývalom Československu zavedený v roku 1979. Samotná myšlienka je však oveľa staršia a niektoré európske krajiny pristúpili k zmene času už počas 1. svetovej vojny. Na území Československa fungovala s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia a aj v povojnovom období.
K následnému zavedeniu každoročného letného času v roku prispela vo veľkej miere energetická kríza. Čas sa posúval o hodinu dopredu prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to bolo už poslednú marcovú sobotu, o hodinu naspäť zasa o 1.00 h v noci zo soboty na nedeľu počas posledného septembrového víkendu.
Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času do posledného októbrového víkendu. Posúvanie času sa ustálilo na 2. hodine, respektíve 3. hodine, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.
Má svojich zástancov aj odporcov
Hlavným argumentom v prospech striedania času je efektívnejšie využívanie denného svetla – v lete vo večerných hodinách a cez zimu zasa ráno. S tým súvisela menšia spotreba energie.
Myšlienka mala napriek tomu od začiatku svojich odporcov. Mnohé, hlavne súčasné argumenty proti striedaniu času, boli postavené na tom, že energetické úspory, pre ktoré sa spočiatku letný čas zaviedol, sú už dnes minimálne. Hovorí sa však aj o neblahom vplyve na ľudský organizmus a narušeniu jeho zabehnutého režimu.
