MOSKVA - Staré letisko v sibírskej obci Čurapča je už roky nepoužiteľné, jeho ranvej sa totiž premenila na bažinaté pole s kopcovitým reliéfom. Kedysi hladká pristávacia dráha dnes kvôli topeniu ľadu a prepadajúcej sa pôde pripomína skôr dračí chrbát. Raz by tu mohlo dokonca podľa vedcov vzniknúť jazero. Podobne ako ďalšie mestá a obce v severnom a severovýchodnom Rusku Čurapča bojuje s dôsledkami klimatických zmien, ktoré spôsobuje topenie permafrostu, píše agentúra Reuters.
"V ruskej Arktíde neexistuje jediná obec, kde by ste nenašli zničenú alebo poškodenú budovu," tvrdí vedec z Moskovskej štátnej univerzity Alexej Maslakov. Domy sa oddeľujú od prepadajúcej sa zeme, cesty potrebujú stále viac opráv a potrubie je tiež v ohrození. Rusko sa otepľuje 2,8-krát rýchlejšie než je globálny priemer. A spolu s tým, ako sa topí dlho zamrznutá sibírska tundra, sa uvoľňujú skleníkové plyny. Tie by mohli zmariť celosvetové úsilie o obmedzenie emisií spôsobujúcich otepľovanie klímy.
Vedci varujú pred obrovskou hrozbou pre ľudstvo: Bude trvať stovky rokov a nedá sa jej zabrániť!
Permafrost pokrýva 65 percent ruskej pevniny, pričom náklady na vysporiadanie sa s dôsledkami otepľovania rastú už teraz. Ak súčasné tempo otepľovania bude pokračovať, Rusko by mohlo do roku 2050 čeliť škodám na infraštruktúre vo výške sedem biliónov rubľov (takmer 87 miliárd eur), varuje Michail Železnjak, riaditeľ Ústavu pre výskum permafrostu P. I. Melnikova, ktorý sídli v Jakutsku.
Predpokladali, že permafrost sa nikdy neroztopí
Sovieti mnoho budov na Ďalekom východe a severe postavili v 60. a 70. rokoch minulého storočia, kedy expandovali na Arktídu. Väčšinu z nich však navrhli s predpokladom, že sa pôda zamrznutá po tisícročia nikdy neroztopí. Desaťtisícová Čurapča prišla o svoje letisko kvôli topeniu permafrostu už v 90. rokoch 20. storočia. Hrboľatá krajina v okolí obce, ktorá sa nachádza zhruba 5000 kilometrov východne od Moskvy, pripomína obriu bublinkovú fóliu. Je to dôsledok topenia ľadových trhlín v zemi, čo spôsobilo, že sa zem rozdrolila, poklesla alebo sa úplne prepadla. "Cesty, elektrické vedenie, plynovody, ropovody, všetky lineárne konštrukcie reagujú na otepľovanie klímy a jeho vplyv na permafrost," upozorňuje Železnjakov zástupca Alexander Fjodorov. Zmeny na letisku v Čurapči študuje už niekoľko rokov. Zistil, že niektoré miesta klesajú v priemere o dva až štyri centimetre ročne, ďalšie sa prepadajú až o 12 cm.
Keď Severovýchodná federálna univerzita M. K. Ammonosova uskutočnila pred časom v oblasti prieskum verejnej mienky, 72 percent opýtaných z ôsmich obcí v centrálnom Jakutsku hlásilo problémy s poklesom základov svojich domov. V celom Rusku pritom žije na večnej zamrznutej pôde vyše 15 miliónov ľudí. Rusko preto kvôli zmenám investuje do lepšieho monitorovania podzemného topenia. "Nevieme, čo sa s ním vlastne deje. Monitorovanie potrebujeme nielen preto, aby sme vedeli, čo a ako sa topí. Vedci ho využijú na predvídanie následkov topenia a zistia, ako predchádzať nehodám," uviedol v auguste minister prírodných zdrojov a ekológie Alexander Kozlov.
Musíme sa prispôsobiť
To síce môže pomôcť zistiť, ako rýchlo sa región topí, nepomôže to však dedinčanom ako je Jegor Djačkovskij, ktorého dom stojaci na bývalom letisku v Čurapči sa už rúti. Pôda sa pod ním začala prepadať počas prvých piatich rokov odvtedy, ako si rodina bývanie postavila. Dom sa najprv ocitol 30 cm pod zemou, v súčasnosti je táto medzera veľká už meter. Djačkovskij nechal v piatich nákladných autách doviezť zeminu, aby medzeru zaplnil. A potrebuje ďalšiu. Niektorí jeho susedia sa pokúšajú svoj domy predať. Jegor sa ale rozhodol postaviť si garáž a očividne je pripravený riskovať. "Ako môžeme ísť proti prírode? Musíme sa prispôsobiť. Je to tak všade. Nie je sa komu sťažovať, možno tak tomu hore," uzavrel.
