RENO - Výskumníci boli zmätení vysokou koncentráciou "čierneho uhlíka" v ľadových jadrách odobratých z Antarktického polostrova. Zistili, kedy presne dosiahol jeho výskyt svoj vrchol. Okrem toho získali dôkazy o tom, že ľudia zasahovali do životného prostredia v južnom oceáne už najmenej sedemsto rokov.
Vedci vďaka najnovšiemu výskumu zistili, že došlo k zmene režimov spaľovania na Novom Zélande po osídlení územia Maormi. Tieto zistenia ich veľmi prekvapili; nečakali totiž, že relatívne malá pevnina môže mať také veľké následky až do vzdialenosti 7000 kilometrov. Ľadové jadrá uchovávajú záznamy o zmenách v globálnych klimatických podmienkach. V antropocéne (obdobie charakterizované intenzívnou ľudskou činnosťou, pozn. red.) niekedy zachovajú dôkazy o prítomnosti ľudských vplyvov, ako napríklad vzostupe a páde rímskeho priemyslu tavenia olova, ktorý je možné sledovať v grónskom ľade.
VIDEO NASA skúmala satelitné záznamy: Ohromujúci objav pod ľadom na Antarktíde
Joe McConnell z Desert Research Institute (DRI) v Nevade viedol výskumný tím, ktorý presnejšie datoval rozšírenie čierneho uhlíka (sadzí) na Antarktickom polostrove. V článku zverejnenom v časopise Nature vysvetľuje, že jediným hodnoverným vysvetlením je nárast pálenia, ktorý nasledoval po príchode Maorov na Nový Zéland, a to aj napriek veľkosti ostrovov. "Výskyt čierneho uhlíka sa koncom 13. storočia strojnásobil a okolo roku 1700 dosiahol vrchol," píše sa v správe.
An international team of researchers led by @DRIScience analyzed ice core samples from Antarctica’s James Ross Island and found early human activity caused significant changes to the earth's atmosphere. The findings were released in a new @Nature article. https://t.co/evRkzNB2ca pic.twitter.com/iZOOIUS0b3
— Desert Research Institute (@DRIScience) October 6, 2021
Jej autori pomocou modelovania prúdenia vzduchu nad južným oceánom dospeli k záveru, že požiare museli byť lokalizované najmenej 40 stupňov juhozápadne s výnimkou Afriky a austrálskej pevniny. Dôkazy zo samotného Zélandu ukazujú, že počet požiarov po príchode Maorov vzrástol, zatiaľ čo Tasmánia a Patagónia, ktoré boli tisíce rokov obývané ľuďmi, neprešli žiadnou zmenou. "Mysleli sme si, že keby ste sa vrátili o niekoľko stoviek rokov v čase, pozerali by ste sa na nedotknutý, predindustriálny svet, ale z tejto štúdie jasne vyplýva, že ľudia vplývajú na životné prostredie v južnom oceáne a na Antarktíde už najmenej posledných 700 rokov," uviedol McConnell. "V porovnaní s prirodzeným spaľovaním na miestach, ako je Amazonka, južná Afrika alebo Austrália, by ste nečakali, že pálenie zo strany Maorov na Novom Zélande bude mať veľký vplyv, ale má," doplnil Nathan Chellman z DRI.
Väčšina severného ostrova Nového Zélandu leží severne od 40. rovnobežky. Modelovanie podľa vedcov naznačuje, že Antarktický polostrov je citlivejší na pálenie na južnom ostrove Nového Zélandu než na severnom ostrove. V iných častiach Antarktídy v tom čase nedošlo k žiadnej ekvivalentnej zmene. Je to kvôli spôsobu, akým vzduch prúdi okolo južného oceánu. Zo zistení teda vyplýva, že najpravdepodobnejším zdrojom antarktického čierneho uhlíka je Nový Zéland.
Práca aj napriek zaujímavým zisteniam vzbudila kritiku. Priscilla Wehiová z Centra excelentnosti výskumu v komplexných systémoch Te Pūnaha Matatini na Novom Zélande označila článok za "fascinujúci", ale kritizovala nedostatok novozélandských vedcov medzi autormi. "‘Vedou vrtuľníkov‘, kde výskum vedú a vykonávajú tí, ktorí žijú a pracujú ďaleko od predmetu svojej práce, sa už v súčasnosti zaoberá výskumná komunita," uviedla Wehiová.
