PRAHA - Systematické vyvražďovanie európskych Židov sa začalo v júni 1941 po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistami. Pre tento účel boli zriadené zabijacke jednotky Einsatzgruppen, ktoré zabíjali najmä Židov, politických komisárov, komunistov a ďalšie nežiadúce osoby. Mementom tejto kapitoly holokaustu sa stal masaker v rokline Babyn jar na okraji Kyjeva, kde pred osemdesiatimi rokmi počas dvoch dní 29. a 30. septembra 1941 nacisti zastrelili 33 771 kyjevských Židov.
Podobné masakre sa odohrali aj na iných miestach bývalého Sovietskeho zväzu, ten v Babyn Jare bol ale výnimočný svojím rozmerom, rýchlosťou a brutalitou. V Kyjeve žilo v tom čase okolo 150 000 Židov. Časť z nich sa zachránila evakuáciou na východ alebo vstupom do Červenej armády, niektorých z nich ukryli ukrajinskí susedia. Desať dní po príchode nacistov sa po celom meste objavila vyhláška v ruštine, ukrajinčine a nemčine: "Všetci Židia mesta Kyjev a jeho okolia sú povinní dostaviť sa v pondelok 29. septembra 1941 do ôsmej hodiny ráno na roh ulíc Melnykova a Dokterivská (pri cintoríne). Vezmú si so sebou svoje dokumenty, peniaze a cennosti, teplé oblečenie a spodnú bielizeň. Kto neuposlúchne tento rozkaz a bude pristihnutý na inom mieste, bude zastrelený. Kto z občanov vnikne do prázdnych židovských bytov s úmyslom kradnúť, bude zastrelený." Niektorí uverili povestiam, že je to len výzva na deportáciu.
On Sept. 29-30, 1941, Nazi Germany perpetrated single largest massacre of Jews since WW2 began.
— David Harris (@DavidHarrisAJC) September 29, 2019
33,771 Ukrainian Jews were killed in #BabiYar.
Nazis were aided by local collaborators.
After war, USSR refused to allow memorial to Jewish victims.
We must never, ever, forget. pic.twitter.com/Wp5YMb8lsh
Miestom hroznej udalosti sa stala 150 metrov dlhá, 30 metrov široká a 15 metrov hlboká Babyna roklina, ktorá sa nachádzala neďaleko pravoslávneho a židovského cintorína. Akcie sa zúčastnili okrem Einsatzgruppen aj oddiely policajného prápora a ukrajinská milícia. Ľudia, ktorí sa tam dostavili, boli vyzvaní, aby sa vyzliekli a odovzdali cennosti. Potom boli za neustáleho bitia nahnaní na okraj rokliny, kde ich postrieľali. Ich bezvládne telá padali rovno do rokliny. Ďalší boli donútení, aby si ľahli na mŕtve telá a nacisti ich strieľali do zátylku jedného po druhom. Podľa nemeckých záznamov bolo v rokline počas dvoch dní zastrelených vyše 30-tisíc osôb.
Ľudia od strachu zošediveli
Len niekoľko málo ľuďom sa podarilo masaker prežiť. "Ľudia zošediveli počas pár sekúnd, matky prichádzali o rozum, keď im nacisti vytrhávali deti z náruče a hádzali ich za násyp z piesku. Nahých ľudí zoradili v zástupoch po dvoch či troch a odvádzali ich za pieskovú hrádzu. Odtiaľ sa už nevracali," opísala vtedajšie hrôzy kyjevská herečka Dina Proničevová, jedna z mála očitých svedkov masakru, ktorá prežila. Nad celým územím neustále počas oboch dní krúžilo lietadlo, aby hluk motorov prehlušil streľbu. Väčšina obyvateľov Kyjeva si spočiatku myslela, že Židia boli deportovaní. Niektorí vrahovia údajne mali psychické problémy predovšetkým kvôli zabíjaniu žien, starých ľudí a detí. Časť velenia ale skôr kritizovala zbytočnú stratu munície pri takom druhu popráv a tieto úvahy nakoniec viedli ku vzniku plynových komôr.
Masaker zorganizovali nacistickí velitelia
Popravy pokračovali v rokline aj neskôr. Obeťami boli okrem Židov hlavne sovietski vojaci, Rómovia, pacienti psychiatrických liečební a Ukrajinci. Neďaleko Babyn Jaru, v kyjevskej štvrti Syrec, bolo zriadený tábor smrti, ktorého preživší väzni po vojne tvrdili, že nacisti spálili 150 000 až 180 000 tiel vykopaných z rokliny, keď sa pri odchode z Kyjeva v roku 193 pokúsili svoj zločin zahľadiť. Hlavní organizátori masakru, nacistickí velitelia Kurt Eberhard, Friedrich Jeckeln, Otto Rasch a Paul Blobel, skončili po vojne pred súdom. Eberhard spáchal v roku 1947 ešte pred vynesením rozsudku samovraždu, Jeckeln bol v roku 1946 popravený, Rasch zomrel vo väzení v roku 1948 a Blobel popravený v roku 1951.
Sovietske vedenie odmietalo po vojne priznať židovský charakter masakru a až v 70. rokoch bol na mieste tragédie postavený pomník obetiam, ktorý bol venovaný "sovietskym ľuďom, zajatcom a vojakom sovietskej armády". Až v roku 1991 bol na mieste postavený dôstojný pomník. Vlani riaditeľ pamätníka pripomínajúceho obete masakru Max Jakover oznámil, že na mieste vznikne synagóga.
