Pri otváraní školských brán upozornila prezidentka Zuzana Čaputová žiakov na problém zmeny klímy. Vyzvala ich k spolupráci na záchrane našej planéty. Do mladých ľudí sa často vkladá veľká nádej na riešenie aktuálnych environmentálnych a klimatických problémov. Ako im v tom pomáha školstvo?
Takmer polovina detí na svete sa dnes stretáva s extrémne vysokým rizikom, že sa budú musieť popasovať s nepriaznivými dopadmi zmeny klímy, uvádza správa Detského fondu OSN. V takýchto podmienkach sa od nastupujúcej generácie mnohokrát očakáva viac než herkulovská práca vyriešiť problémy spôsobené generáciami predošlými. Čoraz viac od mladých počujeme, že sú prvou generáciou, ktorá pociťuje následky klimatickej krízy, a zároveň poslednou, ktorá s tým môže ešte niečo urobiť. Populárnou radou je začať so vzdelávaním.
Začiatkom roka skúmali analytici ministerstva životného prostredia a ministerstva školstva stav environmentálneho vzdelávania na Slovensku. Poukázali na to, že sa v osnovách len málo odzrkadľujú aktuálne globálne témy. Zmena klímy je súčasťou stredoškolskej geografie, no nie v zmysle urgentnej výzvy našej dekády, ale ako súčasť klimatvorných činiteľov a pásiem.
Výsledky medzinárodného testovania PISA pritom naznačujú slabšie výsledky slovenských žiakov v chápaní aktuálnych globálnych otázok. Takmer 60% slovenských žiakov by nedokázalo vysvetliť, prípadne iba s veľkým úsilím, ako emisie oxidu uhličitého súvisia so zmenou klímy.
Analytici tiež zistili, že súčasné vzdelávacie štandardy sa predovšetkým zameriavajú na vzdelávanie o životnom prostredí, než na aktívne a praktické zapojenie sa do ochrany životného prostredia. Slovenské aj medzinárodné stratégie si pritom vytýčili za cieľ dosiahnuť, aby v tomto desaťročí získali všetci študenti, bez ohľadu na vek, vedomosti a zručnosti na presadzovanie udržateľného rozvoja.
Pedagógovia v neľahkej situácii
Učitelia a učiteľky sa nachádzajú v neľahkej situácii. Sú pod tlakom pokryť veľké množstvo tém vo vopred stanovenom čase a zároveň zaručiť čo najlepšie výsledky svojich žiakov. Zahrnúť do osnov novinku v podobe klimatického vzdelávania je aj preto ťažkým orieškom. Len rozhodovanie o tom, ktorým aspektom zmeny klímy sa venovať v obmedzenom časovom rozmedzí – fungovaniu klimatického systému, hospodárskym a spoločenským príčinám, individuálnym či kolektívnym riešeniam – môže dať zabrať. Na túto výzvu ich zatiaľ až na pár výnimiek nikto komplexne nepripravoval.
Z prieskumu medzi učiteľmi slovenských základných a stredných škôl o environmentálnom vzdelávaní vieme, že učitelia považujú za najvýznamnejšiu prekážku rozvoja klimatického vzdelávania nedostatok vzdelávacích príležitostí o tom, ako o zmene klímy učiť. Väčšina sa totiž vzdeláva vo svojom voľnom čase. Ďalšou bariérou je nedostatok vhodných vzdelávacích materiálov a nástrojov. Väčšina opýtaných učiteľov tiež súhlasí, že by mala naša vláda vynaložiť viac úsilia na podporu vzdelávania o zmene klímy.
Čo prinesie reformný rok?
Ministerstvo školstva sa spolieha na nedávno zahájenú reformu školstva. Tá má priniesť dlho očakávané zmeny v obsahu aj forme vzdelávania, vrátane posilnenia environmentálnej a klimatickej gramotnosti. Podľa ministra školstva Gröhlinga by sa zmeny mali týkať toho, „čo sa na školách učíme a ako sa to učíme.“ Cieľom reformy je „vytvoriť zmysluplné učivo, ktoré na seba nadväzuje, podporiť moderné metódy výučby a dostať do výučby aj napríklad kritické myslenie,“ upresnil minister vo svojom príhovore k novému školskému roku. Dodal, že školy čaká aj takzvaný „digitálny skok“, ktorý má zaručiť, „aby boli žiaci pripravení na prácu s technológiami 21. storočia.“
Tieto ambície budú financované z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorý má v oblasti vzdelávania zabezpečiť pripravenosť žiakov na život v nízkouhlíkovej spoločnosti. Kým si nový obsah a formu vzdelávania vybrané školy vyskúšajú už v roku 2023, celoplošné zavedenie sa očakáva o tri roky neskôr, v roku 2026. Znamená to, že prví absolventi zreformovaného deväťročného cyklu opustia lavice základných škôl až v roku 2035.
Kvalita sa odvíja od nadšenia a jednotlivcov a environmentálne-výchovných organizácií
Kvalita environmentálnej výchovy na slovenských školách často závisí od nadšenia a motivácie jednotlivých učiteľov a vedenia školy, ktorí už dnes zaraďujú riešenie environmentálnych a klimatických výziev medzi svoje priority. Takou je napríklad Základná škola s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach, zameraná sokoliarstvo a vzdelávanie o zmene klímy. Okrem vzdelávacieho obsahu je areál popreplietaný prvkami, ktoré škole pomáhajú prispôsobovať sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy.
Environmentálnu výchovu výrazne posúvajú vpred aj mimovládne organizácie, ktoré v spolupráci so školami vedú žiakov a zamestnancov k dlhodobej environmentálnej angažovanosti. V rámci programu Zelená škola sa v tento školský rok usiluje o zníženie svojej ekologickej stopy až 251 škôl. Vzťah k svojmu životnému prostrediu naprieč Slovenskom posilňuje bádateľsky orientovanou výučbou program GLOBE. Desiatky žiackych tímov budú aj tento rok navrhovať a realizovať projekty pre udržateľný rozvoj svojich komunít vďaka programu Roots & Shoots.
Školy môžu čerpať inšpirácie aj z množstva verejne dostupných vzdelávacích materiálov. Skvelým príkladom je Manuál 21, ktorý ponúka vzdelávacie aktivity prepájajúce životné prostredie, mediálne zručnosti a aktívne občianstvo. Viac zaujímavých zdrojov nájdu zvedaví učitelia na portáloch Lepšia geografia, či Ewobox.