WASHINGTON - Americkí politici, vysokí vládni úradníci a dôstojníci sa rozrozprávali pri vyšetrovaní amerického Úradu osobitného generálneho inšpektora pre rekonštrukciu Afganistanu (SIGAR) o vojne v Afganistane. Mysleli si, že sa ich výpovede nikdy nedostanú von, preto hovorili holú pravdu.
Lenže sa prerátali, americkému denníku Washington Post sa podarilo získať záznamy z vyšetrovania po troch rokov súdov. V roku 2019, keď denník informácie zverejnil, nevyvolali žiadny škandál, pretože Afganistan nikoho nezaujímal.
Zo záznamov vyplýva, že Američania navonok prikrášľovali výsledky vojenského ťaženia. Hovorili o pokroku vo vojne, pritom úmyselne klamali. Washington Post to opisuje ako "neustále úsilie americkej vlády úmyselne podvádzať verejnosť".
Afganistan opustil posledný americký vojak na FOTO: VIDEO Taliban hovorí o víťazstve a nezávislosti
Ako vysokí predstavitelia pre SIGAR vypovedali, bolo bežné, že velitelia v Kábule a dokonca aj sám Biely dom upravovali vo vyhláseniach fakty tak, aby to pôsobilo, že americká armáda vo vojne víťazí, pritom to nebola pravda.
"Američanom sa neustále klamalo," povedal šéf SIGAR John Sopko pre Washington Post. Vládni predstavitelia podľa výpovedí bežne skresľovala štatistiky a to vedome. Vtedajší minister obrany Donald Rumsfeld vyslal v roku 2006 do Afganistanu svojich dvoch poradcov. A tí sa nevrátili s dobrými správami. Jeden z poradcov v správe uviedol, že "medzi ľuďmi vládne veľká nespokojnosť". A druhý varoval, že o dva roky čakajú USA nepríjemné prekvapenia.
Rumsfeld si teda nechal vypracovať tretiu, optimistickejšiu správu svojím tlačovým oddelením. V nej sa hovorilo, že "po piatich rokoch je tu veľa dobrých správ". Ako príklad mala poslúžiť informácia, že 19-tisíc Afganiek sa naučilo ako lepšie pestovať hydinu.
Z Bieleho domu za čias Baracka Obamu bol vyvíjaný neustály tlak na pozitívne informácie a čísla z Afganistanu. Tak sa mal aspoň vyjadriť významný člen národnej bezpečnostnej rady. "Ukazovatele boli po celú dobu vojny vždy manipulované." Zvýšenie počtu obetí z radu amerických vojakov bolo pripísané tomu, že Američania sa prebojovali na územie nepriateľa. Za prejav zúfalstva Talibanu boli označované samovražedné atentáty.
Istý plukovník sa k tomu vyjadril takto: "Pravda bola na veliteľstve v Kábule zriedka vítaným hosťom. Zlá správa bola často potlačená." John Garofano z vojnového námorníctva, ktorý slúžil ako poradca v Hílmande, povedal: "Dôstojníci v poli venovali neprimerané množstvo času chrleniu farebných grafov hlásajúcich pozitívne výsledky. Nikto sa nemohol pýtať, či grafy a čísla boli autentické alebo zmysluplné. "
Prekvitajúca korupcia
Ďalšia vec, ktorú USA v Afganistane podnietili, bolo úplatkárstvo. Američania totiž krajinu zaplavili peniazmi. Tvárili sa pritom, že problém nevidia. Dobre sa darilo ópiovým kráľom. Doslova z trosiek vyrástli honosné "makové paláce". Prezidentovi Hamídovi Karzaiovi pomohli jeho priatelia vyhrať voľby. Do hlasovacích urien natlačili falošné hlasy. CIA Karzaiovi posielali plné vrecia peňazí. On to nepovažoval za nič neobvyklé.
USA sa navonok snažili korupciu potlačiť, no pravda bola taká, že tolerovali šéfov ozbrojených skupín, obchodníkov s drogami a dodávateľov obranných zariadení, pretože boli spojencami Spojených štátov. Istý úradník ministerstva zahraničia osvetlil situáciu slovami: "Zúfalo sme sa snažili udržať svojich alkoholikov pri stole tým, že sme im stále dolievali bez toho, aby sme zvažovali, že ich tým zabíjame."
To však nie je zďaleka všetko. Finančný revízor v osobitnom armádnom tíme, Gert Berthold, priznal, že 40 percent zákaziek ministerstva obrany, ktoré mali hodnotu 196 miliárd dolárov, skončilo v rukách zločincov a afganských činiteľov. Korupcia sa nevyhla ani politike s prispením Američanov, ktorí tak vytvárali v afganskej elite úplne scestnú predstavu o demokracii.
V rokoch 2002 a 2003 sa písala na kmeňovom zhromaždení písala nová ústava, Američania posielali úplatky tým delegátom, ktorí podporovali americký postoj k ľudským právam a právam žien. "V tom čase sa zrodila predstava: Ak volíš pre pozíciu preferovanú Washingtonom, bol by si blázon, keby si za to nedostal balíček," prezradil jeden z amerických úradníkov.
Keď sa konali v roku 2005 parlamentné voľby, korupcia narástla do obludných rozmerov. Poslanci si veľmi rýchlo uvedomili, že ich hlasy majú pre Američanov hodnotu tisícov dolárov. "Ľudia si povedali medzi sebou, že ten a ten bol práve na americkej ambasáde a dostal tieto peniaze. Povedali si, dobre, tak pôjdem aj ja'," povedal americký činiteľ. "Takže ich skúsenosť s demokraciou bola od začiatku taká, že peniaze sú s ňou hlboko spojené."
Po prezidentských voľbách v roku 2009, ktoré vyhral prezident Karzai, OSN zistila že až štvrtina jeho hlasov - milión - je neplatná. Američania pod Obamom to zmietli zo stola s tým že korupcia je neprijateľná, ale nebudú sa do toho pliesť a budú rešpektovať suverenitu Afganistanu.
Mnoho amerických úradníkov pre SIGAR uviedlo, že táto situácia úplne zničila povesť USA. Potvrdila to aj jedna poradkyňa. Podľa nej bolo zničujúce, že USA hlásajúce demokraciu tolerujú zmanipulované voľby v Afganistane. "Kvôli tej kultúre nepoctivosti to malo širší dopad," uviedol iný činiteľ. Korunu tomu dalo hroziace zrútenie najväčšej afganskej banky. Na vine boli podvodné úvery v hodnote jednej miliardy dolárov. Falšovala účtovníctvo. Chcela zakryť existujúce nezabezpečené pôžičky ľuďom blízkym režimu. Bol medzi nimi aj prezidentov brat a prvý viceprezident, ale aj Taliban a iní povstalci.
Americký úradník pre SIGAR povedal, že pred problémami varoval aj samotný prezident Karzai: "Mal pravdu, že nemožno nasypať také množstvo peňazí do veľmi krehkej krajiny a spoločnosti, aby to nerozpútalo korupciu."
Stavať za každú cenu
USA proklamovali, že nebudú pomáhať s budovaním krajiny, ale robili presný opak a stálo ich to miliardy. USA sa snažili pretvoriť Afganistan podľa svojho obrazu. Ten sa však nehodil pre kmeňovú spoločnosť.
Generál Douglas Lute uviedol príklad, ktorý to celé dokresľuje: "Zúčastnil som sa otvorenia novej policajnej stanice v akejsi bohom zabudnutej provincii. Pásku prestrihávali obrovské nožnice, stanica mala sklenené priečelie a átrium. Lenže šéf polície nevedel otvoriť dvere. Nikdy nevidel kľučku, aká na dverách bola. Pre mňa je to stelesnenie našej skúsenosti v Afganistane."
V roku 2010 prišli USA s plánom, ako odstaviť Taliban na druhú koľaj. Mali tomu pomôcť projekty na zvýšenie životnej úrovne. Mali sa stavať školy, nemocnice a cesty. Išlo o to, koľko sa prestavalo a nie o to, čo a kto to postavil. A tak vznikali cesty odnikiaľ nikam, či projekty duchov. S tým, čo Američania minuli, by mal Afganistan vyzerať ako Nemecko v roku 1955.
S cieľom rýchlo stavať, dostali americkí velitelia možnosť, aby sami schvaľovali projekty do milióna dolárov. A boli aj hodnotení podľa toho, koľko prestavali. Napríklad postavili skleník za 30-tisíc dolárov, lenže sa zrútil, lebo Afganci ho nevedeli udržiavať. Tak sa postavil ešte jeden za 55 dolárov. A to už bol oheň na streche, že prečo stál tak málo.
Armáde sa však napriek snahe míňať podarilo minúť z celkového budgetu 3,7 miliardy len dve tretiny, teda 2,3 miliardy. Predložiť detaily sa jej podarilo len k projektom za 890 miliónov dolárov. "Išlo o čiernu dieru, kde mizli peniaze za čokoľvek bez účtov," prezradil istý úradník NATO.
Vznikali tak aj úplne bláznivé nápady. Napríklad na základe rozvojového projektu chceli miestnych naučiť si umývať ruky. Pritom oni si ich umývali päťkrát denne kvôli modlitbe. Inde chceli platiť dedinčanom sto dolárov za čistenie zavodňovacích kanálov. A tak pomizli zo škôl učitelia, pretože touto prácou si zarobili viac.
Iný veliteľ nechal postaviť 50 škôl. Pre nedostatok učiteľov však zostali prázdne. Taliban v objektoch neskôr vyrábal bomby. Potom prišiel zas nápad, zaplatiť roľníkom, aby zničili svoju úrodu maku, z ktorého sa vyrába droga ópium. A tak roľníci druhýkrát zasiali mak ešte na väčšie plochy s vidinou dobrého zárobku. Lenže tie už im vojaci zničili bez kompenzácií a tak sa roľníci spolčili s Talibanom. Generál Douglas Lute uviedol: "Chýbalo nám základné porozumenie Afganistanu. Nevedeli sme, čo robíme. Nemali sme ani najmenšiu predstavu, čo podnikáme." Douglas Lute bol za prezidentov Busha aj Obamu v Bielom dome bol splnomocnencom pre Afganistan, tak na jeho slovách bude asi veľa pravdy.
Koniec bol neodvratný
Aj z tohto výťahu článku z Washington Post vidieť, aké svedectvá na tisícoch stránkach poskytli politici, vysokí vládni úradníci, predstavitelia armády pre SIGAR. Z nich je jasné vidieť, ako USA viedli vojnu v Afganistane a ako využili stovky miliárd. Pre Washington Post nebolo ľahké sa rozhovorom, ktoré mali byť navždy utajené, dostať. Súdili sa o ne tri roky. Je ľahké z toho všetkého vyvodiť záver, že už dávno bolo všetko stratené a Taliban nemusel ani pohnúť prstom.
