NUKU'ALOFA - Keď vlani v marci dvadsaťsedemročná cestovateľka Zoe Stephensová priletela do ostrovného štátu Tonga v južnom Pacifiku, plánovala tam zostať iba niekoľko dní. Okolnosti to však zariadili ináč a na ostrove zostala až doteraz. Počas posledného roka a pol si zvykla na miestne pomery, zápasila s nástrahami počasia a dala sa tam aj zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Ak sa nič nestane, koncom mesiaca by sa mala vrátiť do rodnej Británie.
Češka Manuela (30) uviazla kvôli KORONAVÍRUSU na Tahiti: FOTO V exotike vzbudila pozornosť
Angličanka Zoe Stephensová pochádza z Crosby v Merseyside vo Veľkej Británii. Dva a pol roka žila v Číne, ale keď sa v tejto krajine začalo začiatkom minulého roku čoraz viac hovoriť o víruse SARS Cov-2, odišla do Južnej Kórey a potom na Fidži. Situácia sa však zhoršovala aj tam, preto si to namierila na súostrovie Tonga v južnom Pacifiku, kde plánovala zostať niekoľko dní a potom sa opäť vrátiť do Číny. Situácia okolo pandémie ju však „uväznila“ a na ostrove žije až doteraz.
„Pravdepodobne som jedna z mála ľudí na svete, ktorí nikdy nemuseli nosiť rúško,“ hovorí Stephensová pre CNN. „Cez pandémiu som ho vôbec nepoužívala a myslím si, že to bude pre mňa veľmi zvláštne, keď pôjdem do sveta, kde je už samozrejmosťou.“ Počas svojho pobytu začala študovať on-line vysokú školu v odbore medzinárodná komunikácia a aktuálne žije v plážovom dome miestnej rodiny, ktorá sa nesmie vrátiť na ostrov kvôli cestovným obmedzeniam. Aj keď predstava života na odľahlom ostrove vyznieva idylicky, Zoe hovorí, že to nie je až také skvelé. Na mieste, kde plánovala zotrvať len niekoľko dní totiž zostala bez blízkych priateľov a rodiny.
„Je to zvláštne a zároveň aj smutné, že sa nemôžem vrátiť domov kvôli vírusu.“ Miestni obyvatelia vraj zostávajú ostražití a izolovaní. Spomína si aj na to ako mala po príchode problém s ubytovaním, pretože do Tongy prišla v období, keď sa začalo všetko uzatvárať a rušili sa všetky lety. Vtedy pochopila, že sa jej pobyt predĺži. „Mali sme tu trojtýždňový mimoriadny stav a bol naozaj prísny. Z domu sme mohli ísť len raz na nákup potravín a nemohli sme sa presúvať autami. Všetko v celej krajine bolo zatvorené. Obchody aj reštaurácie okrem jednej alebo dvoch prevádzok.“
Už by sa chcela vrátiť domov
Stav núdze bol vyhlásený v marci 2020 a krajina sa uzatvorila pred cudzincami. Počas prvých niekoľkých mesiacov si vraj stále myslela, že sa bude môcť vrátiť do Číny. Dokonca si kvôli tomu objednala aj repatriačný let do Európy. Postupom času však pochopila, že jej pobyt bude oveľa dlhší, ako si predstavovala .„Strávila som asi šesť mesiacov v podivnom režime. Bolo to ťažké, ale potom som sa už prispôsobila. Viem, že Čína sa ešte dlho neotvorí.“
Aj keď sa jej niekoľkokrát naskytla možnosť vrátiť sa do Veľkej Británie, nakoniec sa tam nikdy nedostala. Lety, ktoré mohla využiť, boli totiž vždy naplánované práve na obdobie, keď sa doma zhoršovala epidemická situácia „Chcela som to skúsiť v marci minulý rok, ale vtedy to už bolo šialené,“ hovorí a priznáva, že keď z diaľky sleduje, ako sa jej rodina a priatelia vyrovnávajú so situáciou okolo pandémie, je to pre ňu veľmi ťažké. „Bolo divné sledovať to zvonku. Som síce zvyknutá žiť mimo Británie, ale teraz mám pocit, že sme dvojnásobne izolovaní. Moja babička zomrela na COVID hneď na začiatku a ja som v tom čase nemala možnosť vrátiť sa.“
NIe je všetko zlato, čo sa blyští
Aj keď hovorí, že v Tonge neexistuje nič také ako bežný deň, jej každodenná rutina spočíva v tom, že ráno vstane, berie na prechádzky svojich psov na pláž a potom študuje on-line. „Len si vypĺňam čas. Bavím sa s priateľmi, idem do jedného z troch miestnych barov alebo sa najem v jednej z mála miestnych reštaurácií a potom sa vrátim domov. Je to naozaj veľmi nudné.“ Časť svojho voľného času trávi člnkovaním a šnorchlovaním, ako aj zverejňovaním svojich skúseností na sociálnych sieťach a z času na čas pracuje on-line. „Snažím sa využiť čas naplno. Moji známi mi hovoria, aké mám obrovské šťastie, pretože tu mám pláž. Najťažšie však bolo akceptovať fakt, že nemôžem nikam odísť.“
Keďže neplánovala zostať dlho, priniesla si toho veľmi málo a musela sa zaobísť bez množstva vecí, vrátane okuliarov. „Posledný rok a pol žijem bez nich, čo nie je až také skvelé, pretože ich nemám kde zohnať.“ Niekoľko mesiacov po príchode na ostrov zasiahol celú oblasť cyklón Harold a dom, v ktorom bývala, bol úplne zaplavený vodou a odniesol si „polovicu jej malého majetku,“ ktorý si priniesla. Aj keď zo svojej situácie vyťažila maximum, dokonca aj tým, že zorganizovala maratón v Tonga s cieľom získať peniaze pre spoločnosť Tonga Animal Welfare Society, tak priznáva, že by svoj čas strávila inak, keby v marci minulý rok vedela, čo ju čaká. „Hneď by som si hľadala prácu a naučila by som sa miestny jazyk,“ hovorí. „Robila by som dobrovoľnícku činnosť alebo niečo podobné. Neustále som si však myslela, že budem môcť čoskoro odísť.“
Učila sa na vlastných chybách
Predtým ako prišla do tejto ostrovnej krajiny, vedela o nej veľmi málo. Proces adaptácie do komunity, ktorej je súčasťou, je dosť náročný. „Dedina, kde som vyrastala, má viac obyvateľov ako celá populácia na ostrove,“ hovorí. „Keby som na začiatku vedela, že každý bude vedieť, čo hovoríte, robíte a s kým sa stretávate, bola by som oveľa opatrnejšia v tom, čo hovorím, čo robím a s kým sa stretávam. Veľa som sa naučila na vlastných chybách. Navyše o ostrove je na internete málo informácií. A žiadna z nich nehovorí o tom, ako sa tu žije, kde treba nakupovať alebo ako si otvoriť bankový účet.“
Napriek tomu, že zavedené prísne cestovné obmedzenia pomohli chrániť národ pred vírusom, nevýhodou je fakt, že počas celej pandémie bolo mnoho miestnych obyvateľov oddelených od svojich rodín. „V zahraničí sú tisíce obyvateľov, ktorí sa stále nemôžu vrátiť. Každých pár mesiacov tu môže byť iba jeden repatriačný let.“ Rovnako ako mnoho ďalších odľahlých ostrovných destinácií, aj Tonga bola v dôsledku pandémie výrazne ovplyvnená nedostatkom turistov. Len v roku 2019 ich na ostrove privítali 94-tisíc. Ide o jedno z mála miest, kde je možné zaplávať si s vráskavcom dlhoplutvým, ktorý začína prichádzať do okolitých vôd okolo júla. „V zime sem chodilo veľa turistov,“ hovorí Stephensová. „Je tu naozaj veľmi veľa prevádzok, ktoré boli kruto zasiahnuté. Na začiatku pandémie krajina utíchla a zostala bez „večierkov a stretnutí,“ ale život sa opäť normalizuje. Nočný zákaz vychádzania však zostáva i keď bol skrátený a platí od polnoci do rána do piatej.
Na ostrove dostala aj vakcínu
Zoe by sa mala vrátiť domov do Británie na konci augusta, ale po toľkých neúspešných pokusoch a nečakaných zmenách je s týmto termínom opatrná. „Letový poriadok sa neustále mení, takže si nerobím veľké nádeje,“ priznáva. „Odchod bude aj veľmi trpký, pretože som si tu začala zvykať a budovať život. Niektorí sa ma pýtajú, prečo chcem opustiť rajský ostrov, ale toto nie je môj skutočný život. Je to síce fajn, ale nechcem to. Ostatní cudzinci tu majú prácu a sú tu z nejakého dôvodu.“
Tonga získala vďaka iniciatíve COVAX 24-tisíc očkovacích dávok proti COVID-19 a Zoe je už dvakrát zaočkovaná. Obáva sa však, že vírus si nakoniec nájde cestu aj na ostrov, čo bude veľmi kruté, pretože 22% populácie tu žije pod hranicou chudoby a možnosti zdravotnej starostlivosti sú veľmi obmedzené. Uvedomuje si, že prispôsobiť sa svetu, v ktorom je COVID-19 súčasťou každodenného života, nebude ľahké. „Už len predstava, že budem medzi mnohými ľuďmi, je pre mňa desivá. Znepokojuje ma aj to, že ak sa vrátim, všetko sa opäť zatvorí a ja budem ľutovať, že som nezostala na ostrove,“ uvažuje nahlas Zoe. „Cestujem od šestnástich rokov a neviem, ako sa budem cítiť, keď sa mi táto možnosť vráti. Teraz sa bojím, že zas niekde uviaznem. Počkám, aké to bude, keď sa vrátim do skutočného sveta.“
